Na hrách sa predstavíte na dvesto metrov motýlik. Aké umiestnenie by vás potešilo?
„Zatiaľ nie som tak ďaleko, aby som rozmýšľala nad konkrétnym umiestnením. Idem na prvú olympiádu, zatiaľ chcem iba prekonať osobný rekord, ktorým som sa kvalifikovala. Ak by som si dokázala vylepšiť maximum na dvojstovke 2:13:27 minúty, bola by som nielen šťastná, ale určite by som prekonala aj niektoré z kvalitných súperiek. Nie každému olympiáda vyjde podľa predstáv, plávanie je nevyspytateľný šport a práve z toho by som mohla vyťažiť. Dúfam, že moja forma vyvrcholí v Pekingu.“
Miestenku ste si vybojovali v Eindhovene na európskom šampionáte.
„Zaplávala som limit, skončila som v semifinále. Celkovo som bola štrnásta. Keď som svoj čas videla na tabuli, bola som veľmi šťastná a nemohla som tomu uveriť. Bol to výborný pocit, premietla som si všetko, čo som tomuto úspechu obetovala. Keď v tréningoch nevládzem, poviem si, že ma čaká olympiáda a tá je výzvou. Päťdesiatka sa tam nepláva, na stovke som dosiahla iba B-limit, a keďže Martina Moravcová ide s áčkom, aj ja by som musela zvládnuť A-limit. Takže mi zostala dvojstovka.“
Aký máte program pred olympiádou?
„Spolu s Martinou som od štvrtka na sústredení v Slovinsku a 22. júla ideme na záverečnú fázu prípravy do Singapuru. Budeme tam do štvrtého augusta a o dva dni cestujeme do Pekingu. Už sa teším na otvárací ceremoniál. Potom mám čas na aklimatizáciu, lebo plávam až dvanásteho.“
Okrem Moravcovej nebudete mať v Pekingu oporu?
„Idú so mnou aj rodičia a sestra, spravia si vlastne dovolenku. Určite s nimi nebudem veľmi v kontakte, veď nemajú ani prístup do olympijskej dediny. V každom prípade som však rada, že tam budú. Snažia sa získať vstupenky, ale majú s tým problémy. Sú vypredané.“
Necítite isté obavy z organizácie hier?
„Som rada, že tento rok sú v Pekingu. Určite tam budú problémy najmä ohľadom písma a reči, ale vo všetkom sa snažím hľadať pozíva a nie negatíva. Veľmi sa tam teším a verím, že sa nestane nič zlé a nepokazím si kariéru hneď na začiatku (smiech). Olympiáda je sen každého. Naposledy mi limit tesne ušiel, teraz som sa pripravovala štyri roky, tak chcem do toho dať všetko. Nejaké obavy prídu pred štartom, ale rešpekt je prirodzený. Nezvyknem sa stresovať, určite však budem mať iné pocity ako zvyčajne.“
Na jar ste zmaturovali na gymnáziu. Vraj na samé jednotky.
„Presne tak. Trúfla som si na slovenčinu, angličtinu, nemčinu, geografiu a vyšlo to. Rodičia ma viedli k tomu, že najdôležitejšia je škola. Vždy sa mi môže niečo stať, a tak treba mať v rukách chlebíček. Nikdy som nebola taká, že hneď po príchode z tréningu som sa začala učiť, skôr som sa snažila na hodinách. Nechodila som na športovú školu, nemala som ani individuálny študijný plán, iba veľa vymeškaných hodín.“
Idete na vysokú školu, či sa budete venovať iba plávaniu?
„Z olympiády sa vraciam 21. augusta a hneď letím do Dallasu. Idem študovať na Southern Methodist University medzinárodné vzťahy a cudzie jazyky. Športové štipendiá mi ponúkli z viacerých univerzít, ale rozhodla som sa pre túto. Vo štvrtom ročníku gymnázia ma oslovil tréner Steve Colins, ktorý koučoval aj Martinu Moravcovú. Už sa teším na spoluprácu.“
Tip na vás dala Moravcová?
„Neviem, či v tom má prsty, nezisťovala som takéto veci.“
Tešíte sa do Ameriky?
„Beriem to tak, že je to ďaleko. Teraz je predo mnou olympiáda. Ľudia často odchádzajú do neznámeho prostredia a pre mňa je Amerika asi jediná šanca plávať a zároveň dosiahnuť kvalitné vzdelanie. Budem tam s Češkou Petrou Klosovou, ktorá ma presviedčala a hovorila, aké je to perfektné.“
Ako často budete chodiť domov?
„Najbližšie mám letenku na december, aby som na Vianoce bola s rodinou.“
Idem študovať medzinárodné vzťahy a cudzie jazyky. Štipendiá mi ponúkli z viacerých univerzít. Oslovil ma tréner Steve Colins, ktorý koučoval aj Martinu Moravcovú.
Denisa Smolenová, slovenská plavkyňa
