BŘECLAV. Juniorská vicemajsterka sveta 2002 Martinčanka Klocová (24) zásadne nehovorí o tom, aké miesto plánuje.
Občas tajuplne zaklope na drevo spôsobom, len aby zdravie slúžilo. Povie: „Mojím najlepším umiestnením je spokojnosť, že som pre dobrý výsledok urobila všetko.“
Vbehla do Zlatej ligy
Vlani prebehla zo skupiny bežkýň na 800 metrov úrovne svetovej extraligy do najvyššej kategórie - Zlatej ligy. Na vlaňajších majstrovstvách sveta v Osake skončila smoliarsky deviata. Zabehla svoj doteraz najlepší čas - 1:58,62 min.
Vo Svetovom finále v Stuttgarte bola štvrtá. Dosiahla 1:58,94.
Zakaždým bola nahnevaná asi sekundu. Potom sa usmiala. V prvom prípade povedala: „A o rok je olympiáda.“ V druhom: „A konečne pôjdem na dovolenku.“
Luciina kariéra je pretkaná druhými, štvrtými a o fúzy uletenými miestami pred bránami finále. Zlato má z juniorských majstrovstiev Európy 2001.
„Som tvrdohlavý škorpión,“ charakterizovala sa atlétka narodená 20. novembra 1983. Nelichotivé priznanie nemusí znamenať v športe nevýhodu. Klocová nikdy nie je s výsledkom spokojná, vždy nájde chybičku.
Klocová chodí v zime na Kanárske ostrovy. Tam sa morduje s objemom. V Břeclavi „dobíja batérie“. Atléti tak nazývajú kratšie sústredenia, aby nadobudli novú energiu.
Ako doma
Břeclav jej pripomína rodný Martin. „V Martine poznám iba škvaru, tu je aj tartan. To je azda jediný rozdiel. Lesné cestičky a chodníčky sú presne ako doma. Je tu však podstatne teplejšie, čo v tomto štádiu prípravy, najmä ak je olympiáda v horúcom Pekingu, potrebné.“
Bežkyňa má za sebou výbornú prvú polovicu sezóny. Na pretekoch Grand Prix v holandskom Hengele skončila tretia - 1:59,76 min, už v máji splnila olympijský limit. Onedlho v Osle zažiarila na súťaži Zlatej ligy. Bola druhá - 1:58,89. Ostravskú Zlatú tretru vyhrala (Grand Prix) za 1:59,94 min.
Dvojminútovú hranicu zdolala prvý raz vlani v Ostrave 1:59,88. Rok odvtedy ju prekonala deväť ráz. Výkonnostný skok potvrdzuje princíp trpezlivej tvrdohlavosti.
Tréner Pavel Slouka vysvetlil. „Potrebuje to dlhší čas, aby sme postrehli, čo bez ujmy na zdraví a s perspektívou ďalšieho zlepšovania vydrží atlétkino telo. Dnešná výkonnosť je výsledkom nahromadenia síl i skúseností z tréningov. Lucia má ešte aj fyzické rezervy, ale do popredia preniká psychická sila.“
Nechce byť bežkyňou jednej sezóny
Lucia súhlasí i dopĺňa. „Ak by som sa sústredila len a len na jednu sezónu, trebárs práve na túto pekinskú, možno by som si posunula čas aj kdesi k 1:55 minúty. Ibaže by ma to viac ako pravdepodobne na ďalšie sezóny, a možno, že navždy, odkrágľovalo.“
Nechce ísť touto cestou z dvoch príčin. „Behanie ma zabáva, ale behanie je aj môj chlebíček. U nás by veľmi rýchlo zabudli na ten jeden možný vydarený rok. Atletika ma živí.“
O martinskej bežkyni sme prvý raz vážne počuli v roku 2000. Na juniorských MS v Chile skončila tretia.
„Odvtedy musím rok čo rok dokazovať, že niečo viem. Aby som si udržala dobré podmienky, splnila limity i dosiahla naplánované umiestnenia. Neustály tlak je nepríjemný. Vždy v septembri, na konci sezóny, si v duchu poviem, že o rok si dám takú menšiu pauzu. Ako sa blíži nová sezóna, ma táto myšlienka prejde. Donekonečna to však zrejme nepôjde,“ hovorila kriticky. Aj táto vlastnosť patrí ku Klocovej a ešte viac k trénerovi Sloukovi.
O modrinách
Klocová behá osemstovku, preteky bohaté na strkanice. Štíhla Lucia (170 cm, 57 kg) ukázala na ostrý lakeť. Po behoch neskryje modriny.
A práve cez tieto znamenia, a sklon k maximalizmu, sme sa prekvapujúco dostali k ďalšej dominatnej Luciinej vlastnosti - tréme.
„Viete koľko modrín mám z izieb, v ktorých bývam na mítingoch či šampionátoch? Tu narazím do rohu stola, tam nabúram do dverí. Najmenej dva dni pred súťažou som akoby v inom svete. Myslím len a len na preteky. Všade, kade chodím. Všetko zo mňa opadne až pri rozcvičke. Úplne, keď odštartujeme.“
Tréma nemusí škodiť, núti brať veci zodpovedne. „Pravdaže, ale odtiaľ-potiaľ. Rada by som si len tak pokojne užila čas pred pretekmi. Nie som trémistka iba pred veľkými pretekmi, ale pred každými.“
Liečiteľom na pokoj je tréner Slouka. „Vždy pred pretekmi mi musí prezradiť, čo si myslí, v akej som forme a zodpovedne si tipnúť čas, ktorý dosiahnem. Až na pár desatín sa nemýli. To ma dokáže aspoň trochu upokojiť.“
Tréner hovoril o pokračovaní po pretekoch.
„Musíme spolu do detailu rozobrať beh. Lucia si to vyžaduje, nemusím ju k tomu nútiť. Vieme sa pri tom aj poškriepiť. Práve z týchto debát, možno občas aj hádok, vzniká spoločný názor, ktorý nás posúva v myslení ďalej.“
Dnes v Ríme
Dnes štartuje Klocová v Ríme na svojej druhej Zlatej lige.
„Bude to po sústredení. Nie takom namáhavom, ako bolo to prvé, ale predsa to je bez väčšieho vylaďovania. Predpokladám, že budem asi v takej forme ako v holandskom Hengele. Súťaže Zlatej ligy sú veľmi prestížne, chcem dosiahnuť dobrý výsledok. Som na dobrej ceste, aby som sa opäť dostala do Svetového finále. Je to pre mňa druhý vrchol sezóny,“ povedala.
Vrcholom sezóny je prirodzene olympiáda. „Viem čo ma čaká - teplo, dusno a smog.“
Klocová odlieta so skupinou slovenských atlétov 25. júla na sústredenie do japonského Koči, príjemného zeleného mesta. Model je totožný ako pred vlaňajšou Osakou.
V nej behala Lucia skvele, hoci bolo dusno a teplo. Aj bolo cítiť, že východoázijská mentanlita jej nie je až taká blízka. Bez snahy uraziť domácich vystihla japonskú mentalitu, ako ju vidí našinec. „Každý Japonec vie jednu vec,“ vyhŕklo z nej vtipne.
Preorganizovanosť vo veľkom meste zo samého železobetónu a skla bez zelene mohlo dievča zo slovenských hôr deprimovať.
„Som domácky typ. Česko za cudzinu nepovažujem, v podstate ani Európu. Na iný svet si ťažšie zvykám. Napríklad na nezvyčajnú stravu. V Číne iste nebudú mať taký senzačný guláš s cesnakom a knedlíkmi ako v Břeclavi,“ pochvaľovala si opäť južnú Moravu.
„Ste tuším prekvapený, že nejem samé kašičky a ovsené vločky. Skúste ochutnať? Odporúčam. Guláš dodá sily,“ povedala ako z reklamy.
V Pekingu krátko
Klocová i tréner odmietli ísť si odskúšať pekinské podmienky. „Načo. len by nás to znervóznilo. Aby sme si potvrdili, aký je tam smog? Na ten sa aklimatizovať nedá. Kto by to nejakou fintou skúšal, zničil by si zdravie,“ hovoril tréner i jeho zverenka. Rozhodli sa byť v Pekingu čo najmenej.
„Chceme tam prísť štyri-päť dní pred začiatkom súťaže. Na časové pásmo, dusno a teplo budeme zvyknutí z Koči. Ak by všetko dobre dopadlo, tak v dejisku OH budeme desať - jedenásť dní. Po vytúženom finále, ak sa tam Lucia dostane, ešte dva dni,“ hovoril Slouka.
Sen o rúšku
Pred břeclavským štadiónom, sme skúšali, baviac sa o našej chorobe, plánovaných umiestneniach, dostať z Lucie Klocovej pekinský predpoklad. Spozornela, usmiala sa: „Budem spokojná, ak postúpim z rozbehu.“
Neveriaci pohľad zahrala do autu priznaním sa k čiastočnej poverčivosti.
„Snažím sa príliš nemyslieť na to, čo bude v Pekingu. Vždy sa zvyknem sústreďovať, a ako som sa priznala, aj znervózňovať myšlienkami na najbližšie preteky. Ibaže som mala už pár snov, ako sedím medzi Číňanmi v miestnosti pre atlétov pred pretekmi a všetci máme cez ústa tie ich povestné rúška proti smogu. Peking ma už v podvedomí máta. Teším sa však, kto by sa netešil na olympiádu.“
Dobehli
a padli
Osemstovku bežali ženy na olympiáde prvý raz
v Amsterdame 1928, potom až v Ríme 1960.
BRATISLAVA. Atletika žien sa dostala do programu Hier olympiády až v roku 1928. Zakladateľ ich novodobej podoby Pierre de Coubertin v tomto smere striktne sledoval antiku s princípom – zákaz ženám. Názor nikdy nezmenil, iba pomaly ustupoval.
V premiére štartovalo 101 atlétok. Vo všetkých piatich disciplínach (100 m, 800 m, výška, disk, 4 x 100 m) utvorili svetové rekordy.
V pretekoch na 800 metrov ho utvorila Nemka Lina Radkeová-Batschauerová časom 2:16,8 min. Nasadila ostré tempo, ostatné ju bez rozmýšľania nasledovali a skončili zle. Dobiehali s vypätím všetkých síl, väčšina sa v cieli od únavy zrútila.
Pre divákov to nebol pekný pohľad, zástupcovia medzinárodného olympijského výboru z Coubertinovho krídla mali argument. Osemstovku z programu vyškrtli. Znovu ju zaradili až v roku 1960. Vyhrala Ruska Ševcovová časom, ktorý je aj dnes slušný – 2:04,3 min. Beh na 1500 m bežali ženy až v Mníchove '72 a maratón v Los Angeles '84.
 |
Amsterdam 1928.
Mala som už pár snov, ako sedím medzi Číňanmi v miestnosti pre atlétov pred pretekmi a všetci máme cez ústa tie ich povestné rúška proti smogu.
Lucia Klocová
