Nikdy som nepatril k čitateľom a už vôbec nie k obdivovateľom toho porcelánovo krehkého, čomu sa hovorí ženská lyrika. Ale pred desiatimi rokmi sa mi dostala do rúk útla knižka veršov karmelitánskej mníšky, ktorú sto rokov od jej smrti poznáme pod menom svätá Terézia z Lisieux. A teraz zbierka básní Znovuzrodenie Nade Mitanovej.
Myslím si, že literárny vedec by vedel identifkovať, akú súvislosť cítim medzi autorkou, ktorá patrila k najprísnejšej kresťanskej ženskej rehole, a mladou slovenskou poetkou. Keďže nie som vedec, môžem počúvať slobodnejšie. A počujem odkaz na proroka Izaiáša: Volá ma svojou milou / meno Naďa vyryté má v dlani / tak, ako ho pred napísaním počula Naďa Mitanová. Po všetkých konštrukciách a dekonštrukciách, štruktúrach a postštruktúrach, ktorým nerozumejú ani tí, ktorí to - dobiehajúc Európu, píšu - je tu konečne autorka, ktorá nerobí nič iné, len hovorí o nádeji a sklamaniach, radosti a smútku, o sebe samej, a odvažuje sa nanovo vysloviť slovo láska.
Saint-Exupéry povedal priateľovi tesne pred svojou tragickou smrťou: „Ak si na ľuďoch niečo vážim, tak je to inteligencia srdca.“ Tlkot toho autorkinho je zaznamenaný na päťdesiatich stranách: od existenciálnej dilemy cez sublimáciu bolesti, spôsob, ako sa vyrovnať s nechceným, až po náznak mystického vedomia.
Pre tých, ktorým sa pri adjektíve mystický pootvoria ústa a zvlní čelo: hovorím o polohe mysle, ktorú v archetypálnej podobe určite pozná každý, i keď mnohí musia v spomienkach načrieť až do detstva. V tejto polohe mysle sa nebojuje, nesúťaží ani nesúperí, lebo zrazu niet s kým a niet prečo, veci a ľudia sú bez prívlastkov, teda iba takí, akí sú. A tam, kde sa vytratí vnútorný komentár, prichádza ozdravujúci pokoj. Z toho miesta sa potom aj narkoman dá vidieť v celkom inom svetle: Prosil ju aspoň o kúsok / tepla, čo v batôžku nosí. / Ježišovými očami / pozeral na ňu bosý.
Silnie vo mne presvedčenie, že ak túto egomaniacku, sebapohlcujúcu civilizáciu ešte niečo zachráni, potom to nebudú manažéri korporácií ani politici a kultúrotvorci, potom to budú ľudia, ktorým sa pohľad z tohto miesta mysle (srdca) stane vlastným. A o ňom je knižka Nade Mitanovej.
RÓBERT BIELIK
(Autor je výtvarník a spisovateľ)