Film Fontána pre Zuzanu patrí k 80. rokom na Slovensku tak ako mrkvové "plesnivé" rifle, čelenky a kučeravá trvalá. Film bol prijatý kontroverzne, režisér Dušan Rapoš však presne vedel, pre koho film robí a mladí ľudia si ho veľmi obľúbili. Podstatnú zásluhu na tejto popularite majú piesne Vaša Patejdla s textami Borisa Filana, ktoré okrem autora naspievali aj Jožo Ráž, Robo Grigorov, Oľga Záblacká a ďalší.

Prvá láska je najkrajší gýč

Autorkou románovej predlohy Fontány bola skúsená spisovateľka Eleonóra Gašparová, scenárista Karol Hlávka ju však poňal voľnejšie, pozmenil rodinné prostredia a zdôraznil postavy motorkárov. Režisér Dušan Rapoš, ktorý začínal ako dokumentarista, nakrútil hudobný film využívajúci videoklipový jazyk, ktorý bol v tom čase úplnou novinkou (MTV začala svoje vysielanie v roku 1981, Fontána pre Zuzanu mala premiéru v marci 1986).

Dobové kritiky vyčítali Fontáne presilu vonkajších efektov, ktoré zakrývajú sociálny kontext a autentickosť. Dokonca sa vyskytla námietka, že film zneužíva príťažlivosť populárnej hudby. Keď sa na snímku pozrieme dnešnými očami, ku cti jej určite slúži, že sa ani netvári ako zvlášť hlbokomyseľné dielo a ani na okamih nespochybňuje, že je postavená práve na piesňach, využíva teda muzikálový jazyk (podobný osud mal film Neberte nám princeznú, ktorý vstúpil do histórie práve hudbou Deža Ursinyho a speváckymi výkonmi Gombitovej a Žbirku). "Prvá láska je ten najkrajší gýč," spieva Jožo Ráž v prvej skladbe, a takto sa dá hľadieť aj na samotný film. "Je to album čistej tajomnej mladosti, ku ktorému nám znie hudba," napísala kritička Katarína Hrabovská. "A je to napokon aj trblietavá bublina. Vznáša sa ľahko, hrajúc farbami dúhy, nesmie sa však na ňu pritlačiť a nesmie sa do nej pichnúť." Album Dvaja však určite znesie aj oveľa nešetrnejšie zachádzanie, teda náročnejšie kritériá, a jednoznačne patrí medzi legendy slovenskej hudby.

z archívu

Nemožno povedať, že príbeh filmu zužuje záujmy štrnásťročných len na hudbu, motocykly a sex. Napriek tomu, že ide vlastne o hudobný film, jeho dej tvorí niekoľko výrazných epizód zo života súčasných ľudí na veľkomestskom sídlisku. Vzťahy rodičov a detí sú vo filme zobrazené bez prikrášľovania, s kritickým poukázaním na prekážky, ktoré neraz bránia v našej spoločnosti úspešne prekonávať generačné rozdiely.

Časopis Film a divadlo, 1986

Sú veci, ktoré sa neodmietajú

Obdobie nahrávania piesní pre Fontánu bolo v živote Vaša Patejdla mimoriadne rušné, pretože v tom istom čase dokončoval aj svoj sólový debut. Spolupracovníci si spomínajú, že písal noty, aj keď stál v aute na červenú na križovatke. On si spomína na iné veci.

Ako ste začali spolupracovať s Dušanom Rapošom?

V roku 1985 som odišiel z Elánu, mal som rozpracovaný svoj prvý album Chlapčenský úsmev a do toho prišla ponuka od Dušana a ľudí okolo filmu. Sú veci, ktoré sa neodmietajú. Ja takto fungujem celý život vždy sa vrhnem do projektu, o ktorom viem veľmi málo a snažím sa prácu urobiť najlepšie, ako viem. V prípade Fontány to bolo dosť ťažké, lebo som súčasne robil svoj album. Robilo sa v Pezinku, cez deň sa nahrávala moja platňa, potom sa vymenil štáb a robili sme Fontánu. Takto to bolo niekoľko týždňov. No zvládli sme to.

To ste museli byť dosť unavený.

Z muziky nebývam vyčerpaný, dodnes je to tak. Dokážem ju robiť dvadsaťštyri hodín denne.

Nebolo to tak, že to obdobie bolo také tvorivé preto, lebo po odchode z Elánu ste si budovali vlastnú identitu?

Jeden z dôvodov, prečo som z Elánu odišiel, bola vlastná tvorba. Niežeby som na ňu nemal priestor, naopak, toho bolo habadej, ale nemal som čas. Stále sme boli na cestách a nevedel som sa sústrediť. Posledný rok v Eláne som horko-ťažko zložil jedinú pesničku. Chalani sa nechceli obmedzovať v koncertovaní, tak som zvolil odchod a zrazu som bol pánom svojho času.

Skladby na Fontáne absolvovali skúšku časom, dodnes sú aktuálne. Uvedomovali ste si, že robíte niečo mimoriadne?

Vždy sa snažím robiť tak, aby to bolo mimoriadne.

V tomto prípade však išlo o to, že si piesne "adoptovali" aj ďalšie generácie.

Keby som ovládal ten správny vzorec, dnes by som už mal tritisíc hitov, ale taký vzorec neexistuje. Toto bola asi správna konštelácia, boli sme správne vybudení a robili sme veci, ktoré neboli zabehané.

Robili ste hudbu na texty alebo robil Boris Filan texty na hudbu?

Rôzne. Napríklad polovicu piesne Ak nie si moja som napísal na text, potom som doplnil refrén a Boris ho otextoval.

Ako ste vyberali interpretov piesní?

Z toho, čo scéna ponúkala. Chcel som, aby každá postava mala svoju charakteristickú tému, vtedy som mal zo školy ešte čerstvo v hlave systém motivickej práce v opere, tak som to uplatnil aj vo filmovej hudbe. K postavám sme hľadali aj vhodného interpreta. Grigorov sa ponúkal sám, pretože bol jasný rebel. Speváčky Silviu Slivovú a Evu Wolframovú som nepoznal, myslím, že mi ich poradila Oľga Záblacká. Škoda, že sa neuplatnili výraznejšie. Ale to nie je len otázka speváckeho potenciálu, ale aj pesničiek. Ja som vtedy robil okrem týchto vecí aj s Marikou Gombitovou, Rišom Müllerom, s Helenou Vondráčkovou, nemohol som sa rozkrájať.

Pekná historka je, ako som hľadal speváčky do skladby Najrýchlejší z rýchlych. Pýtal som sa Oľgy Záblackej, ktorá vtedy robila v Opuse, či nepozná nejaké bláznivé mladé dievčatá, ktoré by to naspievali, a ona, že jedna stojí pred tebou. Bolo to veľmi presvedčivé, tak sme si potom ešte dali duet Mopedová a myslím, že to vyšlo, sadlo to na to, na čo si sadnúť malo.

Pesničky majú nadčasové parametre, ale ich zvuk je svedectvom o 80. rokoch, ako ste ich nahrávali?

Na obale sú vypísané všetky syntetizátory, ktoré som vtedy používal. Vtedy to bolo tak, že každý nástroj mal špecifický zvuk, dnes je to už na jedno kopyto. Bola to doba hľadania zvukov. Museli sme riešiť aj nedostatok ľudí, dobrí hudobníci hrali v zahraničí po baroch. Elektrické bicie v skladbe Ak nie si moja hrám dokonca ja, rukami, lebo nohami to neviem.

Pesničky z Fontány pre Zuzanu nie sú úplne uzavretou kapitolou, lebo sa chystá muzikál, prezradíte nám o ňom niečo viac?

S Dušanom Rapošom sme o ňom hovorili už dávnejšie, ale nikdy sa to nepodarilo, či už ekonomicky, alebo organizačne. No minulý rok sme si povedali "teraz alebo nikdy" a na desiateho októbra je naplánovaná premiéra na Novej scéne. Predstavenie bude doplnené o pesničky z ďalších dielov Fontány, bude tam napríklad Fontána lásky z trojky, Voda, čo ma drží nad vodou a tri nové pesničky.

Pri rozhovoroch o filmoch sa zvyknú hovoriť príhody z nakrúcania, máte nejakú?

Vo filme je scéna, v ktorej Eva Vejmělková v garáži zdvihne tričko a ukáže svoje vnady. Tajne som dúfal, že budem môcť byť pri nakrúcaní, ale Rapoš vyhodil všetkých okrem osvetľovača a kameramana, takže som si to pozrel len z filmu. Inak, nedávno oživili filmovú fontánu vo dvore na Kupeckého ulici. Vôbec som nevedel, že tam je, a až nedávno som si ju bol pozrieť. Bola to filmová kulisa, vo filme do nej pumpovali vodu z cisterien, takže reálne nefungovala. Až po rokoch z nej urobili funkčnú fontánu.

Dušan Rapoš: Vašo a Fontány patria k sebe

Hudba Vaša Patejdla dala Fontáne dušu a cit. Fontány a Vašo patria k sebe. Z tohto spojenia sa zrodili najväčšie hity v histórii slovenského melodického rocku.

Vašova muzika sa mi páčila ešte keď bol v Eláne a keď sa v tom čase na chvíľu ocitol mimo rockového gigantu, nastal čas dať Vašovi možnosť prezentovať sa ako samostatný plnohodnotný filmový skladateľ. A zvládol to perfektne, lebo jeho muzika, a som rád, že aj film samotný, prežili. Samozrejme, že obrovskú zásluhu na tom mal textár a básnik Boris Filan.