Báthory nepatrí na Slovensku k najbežnejším menám, no podľa telefónneho zoznamu žije Báthory napríklad v Bratislave, Košiciach alebo aj Martine. Človeka s menom Báthory však nájdete aj vo Vermonte. V rodine Američana, hudobného skladateľa Dennisa Báthory-Kitsza sa verilo, že sú rodinou grófky, ktorá zabila veľa dievčat, na pamiatku ktorých stále zvonia kostolné zvony. To aspoň tvrdil ich dedko, ten však zomrel ešte v roku 1960.

"Kým som bol dieťaťom, rodinné historky ma veľmi nezaujímali, a tak som sa o tejto grófke veľa nedozvedel," hovorí Dennis.

Pripomína, že kým dnes nás takéto krvavé príbehy upútajú, v päťdesiatych rokoch by sa nikto dobrovoľne nehlásil k nejakej "upírke". Možné vzdialené príbuzenstvo s ňou považoval ako dieťa skôr za hanbu. Dnes ľutuje, že sa svojich starých rodičov, ktorí odišli z Budapešti do Ameriky okolo roku 1900, neopýtal na viac.

Američan v Čachticiach

Príbeh grófky ho totiž medzičasom začal fascinovať. Sám už dvakrát navštívili Čachtice, o krvavej lady dokonca túži napísať operu. Názov už má: Erzsébet.

Na jej premiéru si však ešte trochu počkáme, hoci Báthory-Kitsz má na stránke www.bathory.org, veľkoryso venovanej jeho slávnej príbuznej, zverejnený už aj jej scénosled. Zatiaľ sa mu ale nepodarilo na ňu získať prostriedky. "Potreboval by som pokojné tri mesiace na jej dopísanie, a teraz si niečo také nemôžem dovoliť," tvrdí.

Pre niekoľkými rokmi sa pokúšal získať podporu na toto dielo dokonca aj u nás, libretistom mal byť spisovateľ Andrei Codrescu, Rumun, ktorý emigroval do Ameriky. Jeho prvotinou v roku 1996 bol totiž práve román Krvavá grófka, ktorý vyšla vlani aj u nás pod názvom Vládkyňa krvi. V nej rozpráva príbeh amerického novinára Drake Bathory-Kereshtura, potomka Báthoryčky, ktorý sa vracia do rodného Maďarska a stáva sa obeťou záujmu národovcov, ktorí chcú vrátiť gŕofke jej slávu a česť. Cordrescu na rozdiel od Jakubiska Báthoryčku neprikrášľuje, v knihe podáva obraz sadistickej ženy, ktorá zabila 650 žien a kúpala sa v ich krvi.

Tyranka či obeť?

Dennis má 59 rokov, žije s manželkou vo Vermonte, ktorý sa, ako tvrdí, veľmi podobá na slovenský vidiek. Jeho webová stránka prezrádza bohaté aktivity. Zložil okolo 950 skladieb, ktoré sa hrali po celom svete, okrem Slovenska. Svoj hudobný štýl nazval "nonpop", hudbu, ktorú skladá, označil za modernú, klasickú, elektronickú. Venuje sa aj vydávaniu, ba aj písaniu kníh. Jeho nová kniha Vermontské vidiecke príbehy vyjde za necelý mesiac.

Dilemu, či bola Báthoryčka obeťou či vrahom, má vyriešenú. Podľa neho svoje slúžky vraždila a tyrankou nesporne bola, hoci pripúšťa, že inteligentnou. "Čítala i písala vo viacerých jazykoch, rokovala s významnými ľuďmi, manažovala život na viacerých vzdialených zámkoch, kým bol jej manžel preč." Za akúsi "protofeministku" by ju však neoznačil, už vôbec ju nepovažuje za obeť. Pripúšťa však aj istú konšpiráciu v interpretácii jej príbehu. Jej majetok bol istotne jedným z dôvodov, prečo ju Thurzo uväznil.

"Je dôležité mať na pamäti, že autormi príbehov o nej boli muži, a silná žena je pre väčšinu mužov dôvodom na to, aby z nej urobili vrahyňu," myslí si Báthory--Kitsz.

O Jakubiskovom filme počul hneď pri zrode tejto myšlienky. Ešte v roku 2004 mu volali, či by nevedel pomôcť s jeho americkou distribúciou. "Nemám žiadne kontakty na dôležitých ľudí vo filmovom priemysle," hovorí. Mal však záujem pre film napísať hudbu a bol sklamaný, že oslovili iného.

Nudná upútavka

Podľa traileru k filmu, ktorý si pozrel na webe, sa mu zdá, že je film dobre urobený. Zvlášť sa mu páči, ako je urobená rekonštrukcia Čachtického zámku. "To bude asi prvý film, ktorý sa oplatí vidieť," nazdáva sa. No trailer filmu nie je podľa neho urobený nijako zvlášť inovatívne, a pre americké publikum sa mu zdá málo pôsobivý. "Všetky historické filmy majú podobne nudnú upútavku," hovorí.

Prirodzene, najviac bol zvedavý na hudbu k filmu, vyhľadal si ju na internetovej stránke autora soundtracku Jana Jiráska.

"Dobre urobená, dokonalá, zdá sa, že sa bude hodiť do filmu. Páči sa mi jej hlavná téma," vyjadril sa. Zároveň však tvrdí, že prvé tri takty sú takmer identické s klavírnym sprievodom k jednej skladbe, ktorú napísal ešte v roku 1968. Pripúšťa, že on by napísal inú hudbu.

Aj vášnivé diskusie na jeho stránke venovanej Báthoryčke dokazujú, že Američania, zvlášť mladé Američanky, sa o uhorskú grófku zaujímajú. Predpokladá, že sa aj na Slovensku rozbehne komerčné využitie značky Báthory, ktoré by podľa neho malo podporiť myšlienku, že aj tyran raz zomrie. Páčilo sa mu, ako mu raz starostka Čachtíc Anna Ištóková povedala: "Ona je teraz už naša!"

bathorymánia

Juraj Jakubisko nie je prvým, a dokonca už ani nie posledným, kto objavil v čachtickom horore "dobrú story". Copyright na túto "Drakulovu sestericu" by chceli mať viacerí. Do priamej konkurencie s jeho filmom sa dostane už čoskoro film Grófka. Jeho autorkou, režisérkou i predstaviteľkou hlavnej úlohy je Julie Delpy, známa z filmu 2 dni v Paríži. Film sa nakrúcal aj na Slovensku a do kín by sa mal dostať budúci rok, jeho slogan niečo prezrádza: "Obetovala všetko láske, a iných svojej kráse." Zoznam dramatických diel inšpirovaných Báthoryovou by bol dlhý už len na malom Slovensku. Medzi najznámejšie spracovania patrí po klasickom Joža Nižňánskeho Čachtická pani predovšetkým radošinská Alžbeta Hrozná alebo Krw story z roku 1975, animovaný film Krvavá grófka Viktora Kubala z roku 1980 či hra Silvestra Lavríka Alžbeta Báthory, ktorú uvideli v Martine v roku 1999. Krásna vrahyňa sa na našich javiskách naposledy objavila v muzikáli Báthoryčka. Uviedli ju najprv v Nitre a neskôr v Prešove. Krásnu tyranku hrali v pôvodej nitrianskej produkcii Zdena Studenková a Eva Pavlíková a pikantné je, že refrén dojímavej ústrednej pesničky znie: "Nie, nič neľutujem". Ani maďarskí dramatici však nezaháľali, hru Báthory Erzébeth napísal v osemdesiatych rokoch aj dramatik András Nagy, filmových verzií je viac.

Dlhý je aj zoznam nenakrútených filmov o Báthoryovej. Mediálne známy bol Jakubiskov spor so Zdeňkom Troškom, ktorý chcel nakrútiť film o Alžbete ešte v deväťdesiatych rokoch, vychádzajúc pritom z Nižňánskeho románu. Záujem o sfilmovanie témy prejavila aj známa maďarská režisérka Márta Mészáros, podporu dostala dokonca aj od slovenského producenta Rudolfa Biermanna, zatiaľ sa jej však film nakrútiť nepodarilo, hoci sa povrávalo, že by do hlavnej úlohy mohla byť obsadená Angelina Jolie ba i Nicole Kidman. Dôkazom toho, že o uhorskej upírke v Amerike už počuli, je aj vlaňajšia svetová premiéra hry Bathory - Krvavá grófka dramatika Johna DiDonna, ktorá mala premiéru v Orlande, krátko pred vlaňajším Halloweenom, čo je určite to najvhodnejšie načasovanie. Podľa plagátu sa dá usúdiť, že sa v nej rozlievalo veľa umelej krvi. Hry o Báthoryčke sa už hrali aj v Melbourne či Kanade.

Boj o domény

O Báthoryčku sa bojuje aj vo virtuálnom priestore. Produkcia filmu mala šťastie, že mohla použiť stránku www.bathory.cz. Stránku www.bathory.com má zaplatenú istá Zsuzsanna-Lynda Bathory, výtvarníčka, ktorá žije v Kanade. Tá sa však k svojej krutej menovkyni - aspoň podľa jej stánky - nehlási. Stránka www.bathory.eu predstiera záujem o heavy metal. Stránka www.bathory.hu je vo vývoji.Na stránke www.bathory.sk nájdete informácie o aktivitách občianskeho združenia s úchvatným názvom Spolok čachtického ringu. Páni z neho by dokonca chceli zorganizovať konferenciu na vyriešenie otázky, či zanechala krvavá grófka tyranské gény v dnešných ženách. Účasť na nej vraj už prisľúbili aj týraní muži z Moravy a Čiech, oznam o jej konaní však vyzerá už pomerne starý. Spolok čachtického ringu nateraz neudelil ani cenu, ktorú by mala dostať žena, ktorá najkrutejším a najrafinovanejším spôsobom týra svojho manžela.