Máte v rukách čerstvú zmluvu so Spartakom. S akými pocitmi ste ju podpisovali a čo si sľubujete od angažmán v tomto klube?
„Stalo sa tak pred hodinou, upísal som sa na dva roky. Moje dojmy sú pozitívne. Na klub som sa spýtal najprv mojich kamarátov. Aj tréner Vermezovič spolu s kondičným mi tvrdili, že ak sem prídem, mám na mysli slovenský futbal a Trnavu, nemôžem urobiť chybu.“
Nielen v realizačnom tíme, ale aj v mužstve máte krajanov. Uľahčí vám to život?
„Určite, navyše s trénermi Vermezovičom a Iličom som roky pracoval v Partizane Belehrad. Moje prvé kroky tak budú ľahšie.“
Tréner Vermezovič vyhlásil, že s Trnavou chce byť majstrom. Čo na to hovoríte?
,,Tiež sa k tomu prikláňam. Chcel som ísť do klubu, ktorý má ambície a bude hrať o titul. Tak ako to bolo vo väčšine mojich pôsobísk.“
Vyše pol roka ste nechytali v súťažnom zápase. Ako ste pripravený na majstrovské duely?
„Trénoval som s prvoligovým belehradským mužstvom Čukarički, mám dostatok skúseností a verím, že všetko bude v najlepšom poriadku.“
¶Na majstrovstvách sveta 1998 ste boli oporou juhoslovanskej reprezentácie. Považujete to za vrchol kariéry?
„Nikdy nezvyknem hovoriť, že som bol na vrchole. Zakaždým sa pokúšam o ďalší. Vždy si nechávam nejaký krok v zálohe. Samozrejme, platí, že majstrovstvá sveta sú pre každého futbalistu vrcholom.“
V osemfinále MS 1998 ste proti Holandsku prišli o postup gólom z 92. minúty. Ako si na to spomínate?
„Nepremenili sme penaltu, súper skóroval z kontry a jednoducho bol koniec.“
O dva roky neskôr na EURO vás vo štvrťfinále Holanďania pre zmenu rozstrieľali 6:1...
„Áno, bolo tak. To je však šport.“
Dostali ste v oficiálnom zápase aj viac gólov?
,,Nie. Toto bolo najviac.“
Pôsobili ste v FC Porto i v PSV Eindhoven. Za tieto kluby ste však odohrali málo zápasov. Prečo?
„Mal som nejaké problémy, osobné, rodinné. Nechcem to rozoberať. V pamäti si uchovávam najmä to pozitívne.“
Ako si spomínate na zápasy Ligy majstrov proti Artmedii a na infarktový penaltový rozstrel v Belehrade?
„Tak túto otázku mi kladú na Slovensku všetci. Katastrofa! Penaltový rozstrel, to je ruleta. Petržalka mala veľa šťastia, no hlavne brankára Čobeja. Chytil aj nemožné. Počul som, akú osobnú drámu prežil. Veľmi sa teším, že sa vrátil a zo srdca mu želám, aby sa dostal na niekdajšiu úroveň. “
Budete mať proti Artmedii špeciálnu motiváciu?
„Motivácie mám dostatok, proti nej ešte dodatočný motív.“
Klubom vášho srdca je však Partizan. Ako by ste ho charakterizovali?
„Je to môj klub, veľký, európsky. Môj druhý domov. Strávil som tam trinásť rokov, nosím ho v srdci. Fantastický klub i fanúšikovia. Pre mňa zostane naveky jednotkou.“
Ako dlho chcete ešte stáť medzi tromi žrďami?
„Veď iba teraz začínam (smiech)... v Trnave. Upísal som sa na dva roky s ročnou opciou, nuž uvidíme, ako to všetko pobeží.“
Chceli by ste sa po skončení aktívnej kariéry stať trénerom brankárov?
,,Neviem, nepremýšľal som nad tým. Stále rozmýšľam ako hráč. Mám filozofiu: pokiaľ som hráč, myslím ako hráč. Keď prestanem hrať, budem dumať nad novou pozíciou. Cítim sa veľmi dobre a chcem chytať.“
Ivica Kralj
Narodil sa 26. marca 1973 v čiernohorskom Tivate.
Za reprezentáciu Juhoslávie odchytal 41 zápasov, účastník MS 1998 a EURO 2000.
Trnava je jeho ôsmym klubom, najdlhšie pôsobil v Partizane Belehrad.
