Prečo čítať Houellebecqa? Túto otázku si zrejme položí každý čitateľ, pre ktorého pornografia nie je tým pravým čítaním. Jeho diela sú z veľkej časti pornografické, ale za pozornosť serióznej kritiky stoja preto, že ich napísal nadpriemerne inteligentný a talentovaný autor.
Nie som si celkom istý, či Houellebecq chce v čitateľovi vyvolať zhnusenie zo západnej spoločnosti cieľavedome, alebo je to len vedľajší (nechcený) efekt jeho spôsobu písania a videnia sveta. Najskôr však ide o cielenú autorskú stratégiu. Každopádne, pocit zhnusenia je taký intenzívny, že núti človeka zamyslieť sa nad opodstatnenosťou existencie súčasnej civilizácie, pričom by mu vôbec nebolo ľúto, keby zanikla.
Houellebecqove romány ponúkajú toto riešenie, apokalypsu, priam ako jediné východisko zo slepej uličky, do ktorej sa západná spoločnosť dostala.
„Dovyvinula“ sa, presnejšie zdegenerovala, totiž do štádia, keď jediným jej cieľom a zmyslom sa stala zábava, egocentrické vyhľadávanie rozkoše, v prvom rade sexuálnej. A najjednoduchší spôsob, ako ju získať, je kúpiť si ju – tak ako každý iný tovar.
Na to sú však potrebné peniaze, ktoré treba vedieť získať, a pokiaľ možno čo najviac. Získavanie peňazí, slúžiacich na kupovanie šťastia (= slasti) sa stáva jedinou aktivitou západného človeka, ktorá ho núti ešte premýšľať a byť vynaliezavým. Prefíkaná manipulácia s pudmi a inštinktmi más, tentoraz nie na ideologickom, ale konzumnom základe, sa stáva spôsobom, ako získať moc a prostriedky, ktoré sú reinvestované na ešte dokonalejšiu manipuláciu.
A ak aj hlavné postavy románu Platforma, úspešná mladá manažérka Valéria a starnúci, sivý štátny úradník Michel, hľadajú alternatívu jednoduchšieho spôsobu bytia, založeného na odovzdanom vzťahu (áno, láske), ukáže sa, že ju nemožno naplniť pre odvrátenú stranu západného egoizmu – terorizmus.
Hlavnou témou Platformy je sexuálna turistika, no autor v nej nastoľuje aj ďalšie globálne problémy. S pozoruhodným vhľadom číta „znaky čias“ a s osobitým depresívnym videním, sarkazmom a cynizmom ich komentuje a glosuje. Priamočiare pornografické pasáže (v Houellebecqovom podaní nevyznievajú neakceptovateľne a skôr sme im náchylní priznať funkčnosť) sa v knihe striedajú so zaujímavými sociologickými, politologickými i filozofickými úvahami.
V použití tejto kombinácie spočíva vynaliezavosť a pozoruhodnosť tohto autora, časťou čitateľskej verejnosti prijímaná so škandalóznym ohlasom.
Michel Houellebecq je čitateľsky mimoriadne úspešný. No dôvod, prečo ho ľudia čítajú, nie je určite len v jeho pornografických zručnostiach, ale hlavne v jeho vážnom, zaujatom zápase s naliehavými problémami sveta.
Nemôže mýliť ani fakt, že hlavný protagonista románu je človek, ktorý nemá pre čitateľov nijaké nádejné posolstvo, pre zmenu chodu sveta nedokáže nič urobiť a jeho život sa končí rezignáciou.
Michel Houellebecq: Platforma
Garamond, Praha 2008.
Autor: Rudolf Jurolek (Autor je spisovateľ)