„Záchranným tímom sa podarilo v oblasti Las Colinas zachrániť 22- -ročného Sergia Armanda Morena, ktorý pod troskami zrútenej budovy strávil takmer 38 hodín,“ komentovala hlásateľka salvádorského rozhlasu vo včerajšom spravodajskom bloku jeden z dvoch prípadov, keď záchranári z náručia prírodného holokaustu, ako nazval zemetrasenie miestny denník El Diario de Hoy, vytiahli živého človeka.
Sergio býval v jednej z tých lepších štvrtí mestečka Santa Tecla, iba 12 kilometrov od metropoly San Salvador. „Mladík, ktorého nohy zmrzačila ťažká a zemetrasením pokrútená železobetónová konštrukcia, môže povedať, že o 19.30 h v nedeľu sa opäť narodil,“ dodal rozhlas.
Boj o chlapcovu záchranu sa začal krátko po zemetrasení, keď okoloidúci začuli z trosiek budovy slabé výkriky. Vzápätí na miesto dorazila skupina záchranárov, ktorí do železobetónu vyrezali otvor veľký asi sedem štvorcových metrov. O šiestej hodine večer ich od troskami zavaleného človeka delilo iba niekoľko metrov.
„Vo chvíli, keď sme začali byť frustrovaní, zbadal som to nevládne telo zastrčené medzi stenou a umývadlom. Nehýbal sa,“ cituje denník El Diario de Hoy jedného zo záchranárov. Posledný betónový blok, ktorý zavalil jeho nohy, odpálili. Sergiov život síce visel na vlásku, no iná možnosť nebola. Záchranári veľa nesľubovali, no aj tak pracovali bez prestávky. V neistote, zúfalstve a nekonečnom čakaní sa napokon ozval výkrik: „Mám ho, žije, on žije!“
S veľkou námahou ho vytiahli na vzduch. Sergio sa nehýbal, nerozprával. Pristavená sanitka ho odviezla do provizórnej nemocnice, lebo „prírodný holokaust“ si zobral aj to málo, na čo sa chudobný Salvádor v uplynulých desiatich rokoch zmohol.
Ľudia tlieskali so slzami v očiach, možno mysliac na ďalšiu tisícku nezvestných, z ktorých mnohí už nie sú medzi živými. „Boh to tak chcel, ďakujem vám za záchranu,“ povedal otec Juan Moreno. „Chapeaux, teda klobúk dole, páni záchranári, kiežby ste mohli zachrániť aj tých ostatných,“ uzatvára El Diario de Hoy šťastný príbeh. (taa)
