BRATISLAVA. Uplynulo vyše desať rokov, čo Švajčiarsko požiadalo slovenských policajtov, aby dotiahli prípad hlavy narkomafie etnického Albánca Bakiho Sadikiho. Za obchodovanie s drogami ho však nikdy naše súdy neodsúdili. Vďaka zverejnenému prepisu telefonátu sa po rokoch verejnosť dozvedela aj to, že si v roku 1994 tykal s vtedajším sudcom Najvyššieho súdu a súčasným ministrom spravodlivosti Štefanom Harabinom za HZDS.
Na jar tohto roku Harabinovo ministerstvo schválilo žiadosť iného etnického Albánca Rešada Krasniqiho, zapleteného do pašeráctva drog, že si môže odsedieť zvyšok svojho 12–ročného trestu v rodnom Macedónsku. Slovenský súd mu vymeral trest v roku 2002.
Rešad Krasniqi, alebo Rešad Selimi, ako si hovorí, zatiaľ slovenskú väznicu neopustil. Slovensko čaká na záruky macedónskej strany, že si v prípade vydania zvyšok trestu odsedí.
Macedónsko – korupcia
Macedónsko sužuje ochromujúca 35-percentná nezamestnanosť, systematická korupcia a organizovaný zločin. Posledné voľby tam prebehli pred mesiacom a v niektorých okresoch ich museli opakovať po medzinárodnej kritike za falšovanie výsledkov: voličov zastrašovali, lístky do volebných urien dopĺňali.
Bývalý minister spravodlivosť Daniel Lipšic považuje odovzdávanie väzňov za mimoriadnu záležitosť, ktorá sa stáva „len párkrát ročne“, a to len s krajinami, ktorý sú nám blízke, ako napríklad Česka republika. „Nepamätám si na ani jeden prípad, keď bol odsúdený odovzdaný do krajiny, kde by boli akékoľvek pochybnosti.“
Hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči povedal, že Krasniqiho odovzdajú, len ak budú mať istotu, že si odsedí zvyšok trestu. „Ministerstvo spravodlivosti nemá poznatky, že by Macedónsko nedodržiavalo záväzky medzinárodnej zmluvy o odovzdávaní odsúdených osôb z roku 1983.“ Cieľom zmluvy je podľa neho resocializácia odsúdených väčšine prípadov možno najlepšie dosiahnuť v domovskej krajine odsúdeného. „Ale pokiaľ nebudeme mať dostatočné záruky (že si Krasniqi odsedí trest), k vydaniu nedôjde,“ povedal Jurči.
Ministerstvo tvrdí, že každý štát v Európskej únii sa snaží mať na svojom území čo najmenej väzňov, ktorých vydávajú do iných štátov v zmysle medzinárodných dohôd. Slovensko si najčastejšie „vymieňa“ odsúdených na výkon trestu s Českom a naopak. Štatistiku vraj ministerstvo nemá.
Prišli v 80. rokoch
V 80. rokoch začali na Slovensko prichádzať albánski prisťahovalci, občania vtedajšej Juhoslávie. Táto prvá vlna zvyčajne zakladala kaviarne, zmrzlinárne a cukrárne, alebo dovážali odevy, autá a elektroniku.
Ďalšia silná vlna dorazila po vypuknutí vojny v Juhoslávii začiatkom 90. rokov, keď za Albáncami na Slovensko dorazilo mnoho ich rodinných príslušníkov. Vtedy sa u nás už Albánci aj podľa našej polície začali zaoberať obchodom s drogami. Významná časť ziskov putovala domov do Kosova a Macedónska a za peniaze sa nakupovali zbrane pre bojujúcich Albáncov.
Slovensko sa tak stalo spojivom na „balkánskej trase”, po ktorej putoval heroín z Afganistanu do Turecka a potom cez Kosovo a Macedónsko cez Slovensko do západnej Európy.
Etnickí Albánci, ktorí pracovali na balkánskej trase, boli zvyčajne riadení z Kosova alebo Švajčiarska, kde žije asi 200-tisíc Albáncov. Časopis Jane’s Intelligence Digest v roku 1998 napísal, že 70 percent heroínu, ktorý sa dostal do Nemecka a Švajčiarska, prichádzal cez Albánsko alebo albánske komunity v Macedónsku a Kosove.
Na Slovensku nebola albánska komunita nikdy veľká a aj dnes ich u nás žije len niekoľko stoviek, odhadujú samotní členovia komunity.
Albánski zločinci na Slovensku boli v tomto období v neľahkej situácii, s ktorou si poradili. Udržiavali dobré vzťahy s domácimi mafiánskymi skupinami, aby mohli robiť obchody, a oproti slovenskému podsvetiu sa im podarilo oveľa lepšie sa spriateliť so sudcami, policajtmi, politikmi a štátnymi predstaviteľmi, aby sa vyhli trestným stíhaniam a deportáciám.
Bratislavské a košické krídla albánskej mafie
Mafia obchodujúca s drogami sa vždy snaží udržiavať priateľské vzťahy s políciou a súdmi. Platí to aj na Slovensku.
Prvý veľký albánsky drogový boss v Bratislave bol Nedžad A., alias Samko, pôvodom z Macedónska, ktorého našli zavraždeného v roku 1994 v moteli Evona na bratislavských Zlatých pieskoch.
Koncom deväťdesiatych rokov na Slovensku prišiel narkobarón Nedzedin Zeka. V Nemecku ho hľadali v roku 1998 za pašovanie 170 kíl heroínu, no usadil sa v Bratislave a bol spolumajiteľom obchodu s topánkami Italy Store. V apríli 1999 sa Zekovi podarilo utiecť zo súdnej siene v Prahe, u nás na Slovensku unikol v júli 2000 zo svojho obchodu pri razii 20členného slovenského protidrogového komanda. Česká televízia neskôr priniesla správu, že žije v Kosove a neskrýva sa.
Sadiki je známy kontaktmi
Ku „košickému krídlu“ albánskych drogových operácií patrili postavy ako Fadil Pasjača, komplic slovenského mafiánskeho bosa Karola Kolárika. Vlády na východe sa ujal po tom, čo Kolárika v roku 1999 zavraždili. S príbuznými Besom a Ramom vlastnil Fadil diskotéku Havana a veľkoobchod Donat v Košiciach a údajne bol zapletený do kšeftov s kradnutými autami, pašovania narkotík a úžerníctva. Zavraždili ho krátko po Kolárikovi vo februári 2000.
Polícia na východe dobre pozná aj Safeta Hyseniho, údajne spoločníka košického mafiánskeho bosa Dušana Borženského. Hyseniho postrelili, keď si vynucoval výpalné v predajni trebišovských potravín. Polícia ho zatkla vo februári a obvinila z vydierania v inom prípade.
Polícia sa nazdáva, že Baki Sadiki z Novej Lesnej vo Vysokých Tatrách patrí ku „košickému krídlu”, oveľa silnejšiemu ako bratislavské - domáca východniarska mafia totiž bola slabšia. Sadiki mal povesť muža, ktorý vedel zariadiť čokoľvek cez rozsiahlu sieť kontaktov. Poznali ho všetky slovenské bezpečnostné zložky: polícia, SIS, colníci. V Starom Smokovci dokonca založili pobočku Národnej protidrogovej jednotky s dvoma zamestnancami, aby sledovala jeho akcie.
Policajné výzvy
Okrem jazykovej bariéry, ktorá sťažuje bezpečnostným zložkám sledovať albánske kriminálne skupiny, musí polícia zápoliť aj s krutým rodovým charakterom albánskej kultúry, čo takmer úplne znemožňuje zvonka preniknúť do ich komunity. Albánci, ktorých vypovedali z jednej krajiny v regióne, si často zmenia meno a totožnosť a pokračujú v susednom štáte.
Etnickí Albánci úspešne získavajú prebehlíkov spomedzi sudcov a policajtov. V januári 2000 napríklad polícia v Košiciach našla Ragipa K., alias Džekyho, o ktorého deportácii rozhodol súd už v roku 1995, no ďalej žil v Košiciach s družkou - nedávno sa jej narodili dvojičky. Sudca okresného súdu ho však odmietol vziať do väzby. Ten istý sudca odmietol deportovať Fadila Pasjaču na jeseň 1999, keď Pasjača napadol policajta. Džeky medzičasom zmizol.
Medzi nami je každý šéf. Nie sme organizovaní
Etnickí Albánci žijúci u nás sa dlhodobo sťažujú na diskrimináciu a našu mafiu.
„Albánec je tu spodina,“ hovorí Fedrži Abdi, pôvodom z Macedónska. „Ako keby ľudia verili, že žiadny slušný Albánec neexistuje.“
Na Slovensku žije od roku 1994, ale vraj už mnohokrát rozmýšľal, že sa vráti domov. Má firmu, dováža kávu z Chorvátska, a chystá sa otvoriť novú reštauráciu v Bratislave.
Vili Jožic má matku z Kosova, otca z Chorvátska, sám žil osem rokov v Los Angeles a tri roky v New Yorku. Na Slovensku žije od roku 1995. Má developerskú firmu, pred niekoľkými rokmi bol aj majiteľom známej bratislavskej kaviarne Cafe Vienna. „Raz som stál pred kaviarňou, a počul som, ako jedna žena navrhla druhej, aby si dali u mňa kávu. Tá druhá to odmietla, lebo majitelia sú nejaká albánska mafia. Áno, sú tu predsudky.“
Obaja muži majú skúsenosti s organizovaným zločinom – ale so slovenským, nie s albánskym, hovoria. Abdiho brata Nedžada zabili v roku 1994. Mafiánska skupina známa ako Takáčovci zase donútila Jožica, aby im prenechal svoju kaviareň. Zámienkou boli nezhody o nájomné.
Dvadsať ozbrojených mužov prišlo v roku 2003 do Cafe Vienna v centre Bratislavy a donútili Jožica odísť. Nemali vraj žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by dokazovalo, že majú právo kaviareň prebrať. Jožic medzi ozbrojencami spoznal známych bratislavských mafiánov Jána Takáča, Roberta Pála a Jozefa Surovčíka. Ani jeden z nich už dnes nežije. „Bolo to môj majetok, je to môj majetok, a ja sa nevzdám, kým ho nezískam naspäť,“ hovorí Jožic.
Abdi spochybňuje existenciu albánskej mafie na Slovensku. Albánci sú podľa neho príliš veľkí individualisti, aby tvorili nejakú organizovanú skupinu. „U Albáncov je každý šéf,“ hovorí. „Keby mali radi šéfov, boli by oveľa ďalej,“ povedal Abdi.
Heroín
Od konca 90-tych rokov, je na vzostupe. Skoro 100 percent trhu s heroínom ovládajú Albánci. Dávka stojí tristo až štyristo korún. Zákazníci sú prevažne z nižšej spoločenskej vrstvy napríklad prostitútky. Väčšina heroínu na Slovensku pochádza z Afghanistanu.
Kokaín
Kedysi bol drogou smotánky. Dnes je cenovo dostupnejší (gram stojí asi 2500 korún), lebo ľudia lepšie zarábajú. Predávajú ho Albánci aj domáce mafiánske skupiny Takáčovci a Svobodovci.
Pervitín
Najlacnejšia z tvrdých drog. Dávka stojí 200 až 300 korún. Má povzbudivejšie účinky ako heroín, vyvoláva podobné reakcie ako kokaín. Obchod s ním podľa polície kontroluje mafiánska skupina piťovcov.
Extáza
Predáva sa najmä v letných mesiacoch, na hudobných festivaloch. Jedna tableta drogy stojí 150 korún. Klientmi sú mladí a aktívne žijúci ľudia.
Marihuana
Najpoužívanjšia a najpredávanejšia nelegálna droga. Jedna cigareta sa na trhu predáva za 50 korún. Rastlinu, z ktorej sa vyrába, v malom pestuje a predáva množstvo ľudí.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
