Umenie plakať sa v prvých minútach javí ako čierna komédia o tom, ako ťažko sa žije na dánskom vidieku a ako sladko naivne to vníma jedenásťročný Allan. No severský humor má teraz zvrhlú pachuť, incest ako rodinné tabu je drsná téma.
„Ja sa už zabijem!“ takýmto výkrikom terorizuje rodinu otec, ktorý trpí depresiami a neurotickými výkyvmi. Malý Allan to však vníma inak, otcovmu volaniu o súcit načúva a vždy je ochotný pomôcť. Pre neho je tento psychicky narušený človek predsa „najlepší otec na svete“ a v protestantskom kostole mu zrejme neprezradili múdru vetu, že súcit je kríž, na ktorý pribili Ježiša Krista.
Allanov otec si hovie v sebaľútosti a vždy, keď má príležitosť, otvorí naplno kohútiky slzných kanálikov. Divákovi môže byť urevaný hysterik smiešny, ale Allan by splnil všetko na svete, aby bol otec šťastný. Keď nešťastne narieka, nabáda Allan štrnásťročnú sestru, aby zašla v tielku a nohavičkách za otcom a „utešila“ ho. To zaberá na otcovu „bolesť“ zázračne.
Mikrosvet vnímaný nezrelými detskými očkami je overená metóda, ako kritizovať svet dospelých bez lacných fráz, ako byť hravý, aj keď stará mama horí v dome, ktorý podpálila jej vnučka. Umenie plakať nie je „obyčajným“, tradičným drsno-láskavým portrétom severského spolunažívania a jeho všakovakých bizarností. Skôr pripomína, že nie všetko, čo by mohlo byť vtipné, aj v skutočnosti vtipným aj je.
V hranom debute režiséra Petra Schonaua Foga pripomína naivné Allanovo rozprávanie, listovanie v rodinnom fotoalbume uprostred zapadnutej krajinky. Vo filme si pomáha kapitolami z knižnej predlohy, akoby všetky tie tetky, babky a susedia mali taký nezastupiteľný význam pre film.
Jediné, na čo Allanovi a jeho otcovi poslúžia, je, že môžu zomrieť. Ako rétor pohrebných príhovorov je otec neprekonateľný. Spoločne s ním len môžeme ľutovať, že pohrebov v Umení plakať nie je viac.
V nich bolo trochu katarzie, ktorá by sa pri plakaní predsa len hodila.
Umenie plakať
Dánsko 2006, 105 min.
Réžia: Peter Schonau Fog
Hrajú: Jannik Lorenzen, Jesper Asholt, Hanne Hedelund…
Premiéra v SR: 17. 7.
