Leontia Flynn (1974) sa narodila v severnom Írsku, je laureátkou Ceny Erica Gregoryho a jej debut získal ocenenie za najlepšiu prvotinu. Žije v Belfaste, kde na univerzite dosiahla doktorát z literatúry. Možno povedať, že spĺňa a napĺňa v poézii svoju zásadu: Nepíš o niečom, na čo sa dá ukázať prstom.
Nič totiž nevyslovuje priamo, všetko (prostredie, postavy, dokonca úzkostné stavy) je vyslovené pars pro toto. Flynnovej lyrický hrdina (zväčša žena) často prežíva drastické chvíle, ťažkosť, pochmúrnosť a pomedzi ne sa prediera trocha trpkého úsmevu.
Jej básne majú jemnú dejovú niť, odrážajú sa v nich biografické i autobiografické spomienky, náčrty minulosti, často s reáliami, rozpamätúvanie sa na tie momenty v živote, ktoré poznačili psychiku hrdinu raz pozitívne, inokedy negatívne. Okamihy situácií sa spájajú s vnemovými, najmä vizuálnymi impresiami, sú zosilnené ešte nečakaným zachytením protikladných objektov či stavov.
Z maličkostí, všedných, samozrejmých záležitostí, vie urobiť úžas – vníma súčasne viacero detailov alebo používa tzv. oko kamery, na malej ploche vysloví veľa.
Z veršov cítiť zranenú a zraniteľnú dušu mladého človeka, jeho neskorú ľútosť nad nepremyslenými činmi, ponor do stavu, „odkiaľ niet návratu“. Zrod života pokladá za silnejší než čokoľvek iné. Autorka stvárňuje život v generáciách, vníma genézu rodu („Čoho sa vzdáš? Čo bude odkázané ďalej?“), niekedy aj neriešiteľné vzťahy medzi najbližšími („Keby volala mama, povedz jej, že tu nie som“).
Flynn prispôsobuje formu pojmov téme a citovým rozpoloženiam, a tak v jej poézii sú všetky roviny slovnej zásoby – od jemných výrazov cez hovorové a slangové až po tie najdrsnejšie, ktoré nie sú použité samoúčelne.
Prekladatelia mali istotne neľahkú úlohu nájsť vhodné ekvivalenty slangových a iných hovorových výrazov, ale výsledok je znamenitý. Rovnako ako výber veršov.
Recenzia
Leontia Flynn: 26. Editor: Erik Jakub Groch. Preklad: Miroslava Gavurová, Ján Gavura.
Slniečkovo, Prešov.
Autor: Gabriela Rakúsová (Autorka je literárna kritička)
