Vyštudovaný právnik, kedysi sprievodca v Demänovskej jaskyni a aj kvestor Vysokej školy výtvarných umení. Dnes šéfuje firme, ktorá patrí medzi lídrov v predaji pracích práškov, kozmetiky a lepidiel. Prezident firmy Henkel na Slovensku JURAJ LACKOVIČ.
Nad reklamou o pracích práškoch, kde hrá takmer hlavnú úlohu bežný prací prášok, sa šéf Henkel Slovensko pousmeje. „V reklame sa používa porovnanie s bežným pracím práškom, lebo my nie sme bežní“ . Má však aj iné vysvetlenie. „Všetky prieskumy podprahového vnímania potvrdzujú, že tento typ reklamy na ľudí zaberá. Reklama na produkty, ktoré sa zaraďujú do kategórie starostlivosti o domácnosť, oslovuje kategóriu ľudí, ktorí sa s fenoménom prania stretávajú veľmi často.“
Priame porovnanie s konkurenciou podľa Lackoviča - aj keď občas vyskytne – je relatívne tenký ľad. Musí totiž spĺňať všetky kritériá dané legislatívou na takzvanú porovnávaciu reklamu. Tie sú veľmi striktné a z hľadiska interpretácie by mohli viesť k zbytočným právnym konfliktom, ktoré samozrejme nie sú cieľom. S bežným pracím práškom je to iné. „Nehrozí obvinenie, nikto sa nebude súdiť s tým, že oni vyrábajú ten bežný prášok“. Bežný prací prášok skrátka nemá nikoho, kto by sa ho zastal. Tento pojem v reklame sa využíva iba ako pozadie na to, aby sa zvýraznila kvalita produktu.
Za reklamou, kde je človek prilepený o strop dole hlavou, si Lackovič stojí. Je to aj zdokumentované. V rámci zábavy na vianočnom večierku Henkelu bola jedna zamestnankyňa „prilepená“ a zavesená na strop dole hlavou. „Naozaj to funguje,“ potvrdzuje Lackovič, „ale doma to neskúšajte.“
Pracie prášky nie sú podľa Lackoviča rovnaké. Rozdiel medzi nimi aj v rámci Henkelu existuje. Napríklad Rex je trieda „economy“, Palmex je medium a Persil premium - vlajková loď Henkelu. „Aj s pracími práškami je to ako s autami. Keď chce mať niekto Porsche, musí si priplatiť.“
Slovensko na mape Henkelu
Lackovič pracuje v Henkeli Slovensko už 15 rokov. Pritiahli ho head hunteri (lovci mozgov) z Vysokej školy výtvarných umení. Bol tam kvestorom a mal na starosti všetky veci, ktoré sa netýkali pedagogického procesu. Profesionálne právnik, ale druhou časťou svojho „ja“ milovník umenia. Počas bývalého režimu založil divadlo a písal preň scenáre. Režíroval aj hrával. „Mohol som hovoriť medzi riadkami o veciach, o ktorých sa vtedy nemohlo hovoriť“. Tvrdí, že všetky pozície a funkcie, ktorými prešiel, sa mu zišli v súčasnej práci.
O tom, že je Henkel u nás úspešný, hoci tu nemá výrobný závod, svedčí aj to, že centrála spoločnosti sa rozhodla vybudovať na Slovensku takzvané centrum spoločných služieb (shared service center). Znamená to, že všetky finančné operácie, ako je účtovníctvo, finančníctvo alebo kontroling pre európske krajiny a Severnú Ameriku, sa sústreďujú do Bratislavy. V rámci Henkelov na celom svete tak bude mať Slovensko významné miesto i prestíž. Lackovič je hrdý na to, čo dosiahli. „Vytvorili sme mnoho nových pracovných príležitostí“. Slovensko presvedčilo svojou hustou sieťou stredných a vysokých škôl, vzdelanostnou úrovňou mladých ľudí a ich jazykovou vybavenosťou, členstvom v EÚ, Schengene a aj blízkosťou Viedne.
Receptúry lepidiel technológií, kozmetických produktov, pracích práškov a čistiacich prostriedkov sú vedou. „V centrále v Düsseldorfe pracuje vyše 3-tisíc ľudí vo vede a výskume. To sú ľudia, ktorí sa nestarajú o nič iné, ako o inovácie, nové zloženia a ich aplikáciu.“ Majú na čom stavať - zakladateľ spoločnosti Fritz Henkel vyvinul prvý prací prášok na svete, ktorý mal samoprací účinok.
Spoločná cesta
Henkel je vedený kolektívne, nie je to „vojenské teleso“. Dôkazom je aj Lackovičova funkcia. Ako prezident Henkelu na Slovensku je konateľom spoločnosti, zodpovedá za právnu čistotu firmy, komunikuje so štátnymi orgánmi. Ale na druhej strane nemá priamo pod sebou predaj. „Nezodpovedám priamo za čísla biznisu, ale musím vytvoriť všetky predpoklady na to, aby boli dobré. Preto okrem iného v priamo zodpovedám aj za ľudské zdroje.“
Porady vedenia spoločnosti sú založené na princípe rovného s rovným. Lackovič ich síce vedie, ale riešenie je výsledkom vzájomného konsenzu, nie jeho príkazov. „Mojou úlohou je hľadať východisko tak, aby sme našli spoločnú cestu.“ Cítite sa niekedy ako mediátor? – pýtame sa. „Dá sa to aj tak povedať.“
Viac na www.leaders.sk