KOŠICE. Záplavová vlna na východe Slovenska včera začínala opadávať, no obce na Hornáde pod nádržou Ružín mali mizerný deň. Z nádrže naplnenej po okraj vypúšťali obrovský objem vody. Naposledy sa odtiaľ valilo tak veľa vody v roku 1974.

„Priemerná výška je u nás 130 centimetrov, včera dosiahla 435. Na Ružíne neboli pripravení na také zrážky. Nevytvorili si rezervu a zrejme preto vypúšťali také kvantum vody,“ myslí si starosta Kysaku Ľubomír Krajňák.

Agropodnikateľ Slavomír Miľo z Agrospolu Ždaňa s ďalšími podnikateľmi a somosprávami chystá trestné oznámenie pre všeobecné ohrozenie. Polia s obilím a slnečnicou sú pod vodou. „Opakuje sa situácia spred pár rokov. Aj vtedy bola vodná nádrž takmer plná. Vodu potrebujú na výrobu energie.“

Slovenský vodohospodársky podnik tvrdí, že protipovodňovú ochranu plní Ružín len čiastočne a vodné dielo postavili ako zásobáreň vody pre Východoslovenské železiarne a energetický zdroj.

„Postupovali sme v súlade s platným manipulačným poriadkom,“ tvrdí vedúci odboru správy vodných tokov košického závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku Dušan Mydla. Hovorca ministerstva životného prostredia Peter Višváder včera povedal, že rezort za manipulačným poriadkom na Ružíne stojí.

Víkendová predpoveď hovorila o búrkach, čo mohlo spôsobiť lokálne problémy.

Zvýšená hladina Hornádu včera predpoludním ohrozovala hrádzu pri hati v mestskej časti Košice - Vyšné Opátske, na Severe sa snažili vrecami s pieskom zabrániť priesakom vody do ramena Mlynský náhon, v Krásnej nad Hornádom uvažovali o evakuácii obyvateľov z ohrozených rodinných domov, v Kysaku evakuovali školu v prírode, v obciach pod Košicami boli pod vodou polia s úrodou a záhradné chatky. Košice i obce na dolnom toku Hornádu ohrozovali vody z nádrže Ružín.

Košický primátor František Knapík chce za mesto s vodohospodármi o Ružíne rokovať: „Bezpečnosť občanov a ochrana majetku by mala byť prvoradá.“

Dušan Mydla za vodohospodárov tvrdí, že nádrž môže pri objeme 52 miliónov metrov kubických zadržiavať len 3,5 milióna kubíkov vody.

Povodňová vlna predstavovala podľa Mydlu 25 miliónov metrov kubických vody. Taký objem vody nedokážu udržať.

„Ružín má plniť najmä protipovodňovú funkciu. Mali by z neho vypúšťať toľko vody, aby koryto Hornádu ju dokázalo pojať,“ hovorí starosta Krásnej nad Hornádom Marek Kažimír.

Vodná nádrž je však výrobcom elektrickej energie. „Je to o biznise,“ hovorí starosta Čane Michal Rečka. Slovenský vodohospodársky podnik ako správca nádrže a vodného toku si neplní ani základné funkcie. „Nik nás na zvýšenie hladiny neupozornil. Až ráno, keď sa Hornád začal vylievať, som sa dozvedel, že bol vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity.“

Povodne dnes

V okrese Bardejov je najhoršia situácia, 31 nákladných áut vozí kameň na miesta, kde sa toky vyliali, či hrozí, že sa vylejú.

Dolný Zemplín: vodohospodári a obce sa pripravujú na možné povodne, šesť čerpacích staníc ide na plný výkon. Hroziť môže Uh z Ukrajiny.

Prešov už odvolal 3. stupeň povodňovej aktivity. Škody na cestách a mostoch v kraji odhadujú na 100 miliónov.

Starostka Lukova: Škody mohli byť menšie

Obec Lukov v okrese Bardejov rieka Topľauž nezaplavuje. Pomocou ťažkej techniky odstraňujú následky povodne. Starostka JOZEFÍNA KRAMÁROVÁ má vážne výhrady k organizácii záchranných prác.

Čo spôsobilo vašu nespokojnosť?

„Nepríjemné skúsenosti. Tretí stupeň povodňovej aktivity sme vyhlásili už v stredu predpoludním. Voda sa vylievala z brehov, nutne sme potrebovali ťažké mechanizmy, aby prehĺbili koryto a upravili brehy. V noci na štvrtok síce vodohospodári navážali do najviac ohrozených častí kamenie, ale buldozér k nám doviezli až vo štvrtok popoludní, keď hrozilo, že voda podmyje rodinné domy. Aj cisterna s pitnou vodou prišla až vo štvrtok, pritom obecný vodovod bol mimo prevádzky už deň predtým. Ešte šťastie, že niektorí ľudia majú studne.“

Ako si to vysvetľujete?

„Zlou komunikáciou.“

Kto zlyhal?

„Tí, ktorí to majú priamo na starosti. Zrejme najskôr krízový štáb na okresnej či krajskej úrovni, ktorý mal požiadavky obcí tlmočiť ďalej.“

Prečo si to myslíte?

„Zástupcovia rezortov obrany a vnútra predsa verejne v médiách vyhlásili, že technika i ľudia sú pripravené pomôcť, stačí ich len požiadať. Teraz som už napojená na ministerstvo vnútra, komunikujem väčšinou priamo s ním.“

Koho ste žiadali o pomoc?

„Ešte v stredu civilnú obranu, Povodie Bodrogu a Hornádu, okresný krízový štáb.“

Myslíte si, že keby ťažké mechanizmy prišli do Lukova skôr, mohli povodni zabrániť?

„To určite nie. Ale škody mohli byť oveľa menšie. Nepadli by mosty, voda by nezničila cesty či vodovod, neboli by ohrozené rodinné domy. O tom som presvedčená.“

Ako by mala pomoc samosprávam pri záplavách podľa vás vyzerať?

„Správca vodného toku by mal mať dostatok ťažkých mechanizmov. Mal by ich rozmiestniť tam, kde sú povodne najčastejšie. Stačí sa pozrieť do štatistík. V okrese Bardejov sa záplavy opakujú pravidelne, skoro každý rok. Nie je mysliteľné, aby buldozér terigali z Trebišova do Bardejova dva dni. Myslím si, že by to bolo oveľa účelnejšie a efektívnejšie, mohlo by sa predísť veľkým škodám na majetku občanov, obcí i štátu. Viem z vlastných skúseností, že pri záplavách je najdôležitejšia rýchla reakcia.“

Aká je súčasná situácia v obci?

„V noci pršalo, hladina v Topli opäť stúpla. Ťažká technika, ktorá prišla vo štvrtok popoludní, nám veľmi pomohla. Voda už ohrozovala rodinné domy v časti Venecia, ktorá je na druhom brehu bez elektriny, vody a potravín odrezaná od obce. Pomoc nám ponúkla aj armáda, poskytla nám mechanizmy. Buldozér sme presmerovali proti prúdu smerom na obec Livov, kde sa ešte stále okrem transportéra či vrtuľníka nedá dostať. Vojsko nám prisľúbilo pontónový most, aby sme sa tam mohli dostať. Keď už nebude pršať, dalo by sa to zvládnuť.“

Mikuláš Jesenský

Prezident volal na východ

Prezident Ivan Gašparovič včera zmenil program a zrušil brífing s novinármi, aby z prezidentského paláca telefonicky diskutoval o situácii na východe Slovenska, kde sa v stredu začali záplavy. Spojil sa s minis­trom obrany Jaroslavom Baškom, ktorý je na dovolenke, a hovoril s prešovskou samosprávou. „Ako hlavný veliteľ ozbrojených síl je presvedčený, že treba čo najefektívnejšie zosúladiť spoluprácu technických zložiek, rezortu obrany, samosprávy a krízového štábu regionálnej samosprávy,“ povedal prezidentov hovorca Marek Trubač. Na východ sa Gašparovič cez víkend nechystá. „Prezident je užitočnejší pri koordinácii prác ako pri presýpaní piesku do vriec,“ povedal Trubač.

(vev)