TEHERÁN, TEL AVIV. V nedeľu obesili v neslávne známej iránskej väznici Evin 29 odsúdených. Ich telá potom vystavili na žeriav a ukazovali v televízii.
Alkoholici aj díleri
Odsúdení odvisli za rôzne zločiny: od opitosti na verejnosti cez dílerstvo drog. Na oprátke skončili aj vrahovia, znásilňovači, únoscovia či lupiči. Žiadna iná krajina na svete, s výnimkou Číny, nepopravuje toľko ľudí ako Irán. Za to ho kritizujú mimovládne organizácie. Najmä za to, že medzi popravenými sú občas aj neplnoletí a v mnohých prípadoch mohlo ísť o pochybenie súdu.
Irán tvrdí, že popravy majú odstrašujúci účinok. Podľa jeho právneho kódexu, ktorý sa riadi islamským právom, môžu trest smrti udeliť za cudzoložstvo, vraždu, znásilnenie, ozbrojenú lúpež či prechovávanie a distribúciu drog. V parlamente je už zákon, ktorý to chce rozšíriť aj na korupciu, prostitúciu či odpadlíctvo na internete.
Vládna kampaň
Popravy zločincov, a najmä dílerov, sú súčasťou vládnej kampane. Užívanie drog je v krajine veľmi rozšírené, hlavne medzi mladými ľuďmi. Experti hovoria o drogovej epidémii. Zvyšuje sa i počet nakazených HIV. Popravy majú ukázať, ako vie režim s problémom zatočiť.
Nositeľka Nobelovej ceny mieru a známa iránska aktivistka Širin Ebadiová agentúre AFP povedala, že popravy skôr ukazujú nemohúcnosť vlády, ktorá zlyháva pri prevencii a nevytvára také podmienky, aby nepadli do drogovej priepasti. Nezamestnanosť medzi mladými je veľmi vysoká a perspektívy v uzavretej spoločnosti minimálne.
Popravy
Kde sa ešte popravuje? V 60 krajinách. Ďalších 11 uplatňuje hrdelný trest len vo výnimočných prípadoch.
Koľko popravili vlani ľudí? Najmenej 1252 v 24 krajinách.
Kde ich popravili najviac? V Číne (470 v skutočnosti ich je oveľa viac). Nasleduje Irán (317), Saudská Arábia (143), Pakistan (135) a USA (42).
Akým spôsobom prebiehajú? V USA je bežná smrteľná injekcia, v Severnej Kórei sa používajú plynové komory, popravnú čatu preferujú v Číne, v moslimských krajinách sa uplatňuje smrť ukameňovaním.
Akých politikov popravili? Talianskeho fašistického vodcu Benita Mussoliniho (1945), rumunského lídra Nicolae Ceaušesca (1989) a prezidenta Iraku Saddáma Husajna (2006).
(čtk)
