Čerstvo pripálená nemecká turistka sa energicky vzpriamila na pohodlnom lehátku pod slnečníkom z prírodnej slamy a odhodlane vykročila do vĺn Stredozemného mora. Po chvíli uverila manželovi, ktorý na ňu šťastný dobrú polhodinu z diaľky mával, že voda je teplá ako na gréckom pobreží v auguste. Pred raňajkami manželia Müllerovci na CNN sledovali obrázky, ako ich rodné Lipsko postihla snehová kalamita. Pár minút po nich zaháňali horúčavu sálajúcu z 38 stupňového vzduchu v mori. Dátum: 28. marca. Miesto: pláž na ostrove Džerba. V Tunisku vrcholila prvá z dvoch úrod pomarančov. Nemeckí manželia - dôchodcovia slávia desaťročné jubileum tradičnej jarnej dovolenky vo svojom obľúbenom letovisku. Podvečer zájdu do dedinky Guellalla, kde si rozšíria zbierku keramických suvenírov. Miestni majstri im na hrnčiarskom kruhu vykúzlia originál pred očami.
Pred tritisíc rokmi stroskotal so svojou posádkou na ostrove Džerba Odysseus. Pomocou čarovného lotosu sa ocitli v snovom opojení a nepriali si nič iné, len leňošiť a odpočívať. Väčšina návštevníkov mu dodnes dáva zapravdu, že mal dobrý vkus. A keď ich omrzí leňošenie, čaká na nich široká ponuka pohybových aktivít.
SIDI BOU SAID
Priateľ Lotfi, rodák z mestečka neďaleko metropoly Tunis, si labužnícky chlipol z osviežujúceho mätového čaju: „Magreb, vitajte. Nebudem do nikoho hustiť, čo všetko ponúka naša krajina. Treba ju zažiť vlastnými zmyslami. Za všetko hovorí jej dynamický rozmach, čo svedčí o tom, že Európa nás stále s väčšou chuťou spoznáva. Našťastie, nikdy v histórii sa u nás nepodarilo vážnejšie presadzovať socialistické ekonomické, či nebodaj politické modely, ako napríklad v susednej Líbyi.“
Z terasy kaviarničky pod typickou modrou kopulou na kopci Sidi Bou Said je povznášajúci výhľad na tuniský záliv a zvyšky historického Kartága. Aróma vodnej fajky od susedného stola pomáha ponoriť sa do histórie. Rímske légie pod vedením Scipia v roku 146 pred naším letopočtom zničili kolísku mocného Kartága ako odvetu za povestný prechod Hanibala z Kartága so 60 000 mužmi a 40 slonmi cez Alpy na Rím.
Iskrivá modrá farba, ktorá dominuje spolu s nenapodobiteľ-nými originálmi železných mreží na oknách a zdobených dverách, dáva mestečku Sidi Bou Said šarmantnú atmosféru parížskeho Montmartre. V severoafrickom štýle, navoňaná jazmínmi. Renomovaná kaviarnička Café des Nattes je obľúbeným miestom na stretávanie popredných tuniských umelcov, v okolitých uličkách sa nakrúcal známy francúzsky veľkofilm Angelika a Sultán. Z tieňa príbytkov plynie arabská hudba núkajúca romantické predstavy tisíc a jednej noci.
MEDINA
Dolu v Medine (staré mesto) naplno pulzuje obchodnícko-spoločenský život. Labyrint otvorených trhov “souku„, miniatúrne obchodíky, či jednoduché výklady priamo na chodníku. Uzučké uličky sa podchvíľou rozširujú do pasáži. Pestrou mätežou farieb, hlasov a tovaru sa nechajú unášať milovníci nekonečného blúdenia mraveniskom ľudskej zručnosti a podnikavosti. Všetko bzučí. Hotová Alibabova jaskyňa, kde sa spracúva koža hneď vedľa jemného tepaného striebra.
„Only look, bitte schön, nabídněte si. Ste z Poľska, Čiech, Slovenska? Dobrý deň.“ Neúnavní predavači prezentujú univerzálny talent na cudzie reči a neuveriteľný odhad na regióny. Priateľ Jirko z Brna sa nestačí čudovať: „Tamhle ten strejda v turbanu na mne vyjel jihomoravským akcentem.“
Žiadny hypermarket na svete nemá širší sortiment ako medina. Od vtáčej klietky, papúč so zahnutovu špičkou, púštnej ruže, ktorú stvorila príroda z vetra a piesku cez tisícky podôb ebenových tiav, až po východoázijskú elektroniku.
V niektorých obchodoch sú ceny „fix“, väčšina je však kolbiskom priateľských súbojov o najnižšiu cenu. Kupujúci získava prevahu s blížiacou sa záverečnou.
Habib, priateľ vnútený opätovaným pohľadom, vystrúhal rezignované gesto. Cenu za sošku ťavy s jazdcom z tmavohnedého ebenu púšťa z pôvodných tridsiatich dinárov na pätnásť. „Ale váš mobil si nechám ako suvenír.“ So súmrakom sa v Medine spúšťajú železné rolety na výkladoch, dve hodiny po západe slnka je čas na poslednú moslimskú modlitbu.
KAIROUAN
V rozpálenom vnútrozemí šesťdesiat kilometrov od prímorského mesta Sousse leží sväté mesto Kairouan. Založili ho na križovatke ciest karaván v roku 670 a postupne sa stal prestížnym centrom islamu. Pri vstupe do Veľkej mešity zahalia obnažené kolemná návtevníkov zásterou. Do modlitebne za početným stĺporadím môžu vkročiť iba vyznavači moslimskej viery. Kairouan vrie životom a zároveň vyžaruje zbožnosť. Dnes sú hlavným pokladom Kairouanu ručne tkané koberce. Každý je originál s desiatkami tisícok uzlov na metri štvrcovom, tkajú ženy, predvádzajú a predávajú muži. Každý s neopakovateľ-ným majstrovstvom a vynaliezavosťou.
BERBERI SÚ V POHODE
Vysoko v horách pripomínajúcich mesačnú krajinu odoláva stáročiam dedinka Douivert. Berberi, pôvodní obyvatelia, ktorých sem vytlačili turecké nájazdy si už zvykli, že im neďaleko stáda čiernych kôz zaparkujú klimatizované džípy s turistami ovešanými videokamerami. Žiadne napätie, dvaja chlapci sa ochotne na pamiatku krasopisne podpíšu a nemajú zábrany overiť si konverzačné pokroky. V dedinke Ksar Hadada sú ešte podivnejšie obydlia berberov - opevnené citadely Ksar. Pod dvoj-trojposchodovými oblúkovitými budovami je poprepájaný labyrint komôrok zvaných „ghorfa“, ktoré boli vďačným ateliérom amerického filmu hviezdne vojny.
Pred hradbou Ksar Hadada zadné koleso Toyoty šoféra Camela zvädlo. V mihu boli k dispozícii ochotní berberskí mladíci a Camel hrdo predvádzal v duchu svojho mena „ťaviu“ jazdu po ka-mennej divočine smerom k mestu Matmata. V jeho okolí žijú „jaskynní obyvatelia“. Starenka označená berberskou bodkou na brade nerušene krúti kamenným mlynom na obilie, dcéra vedľa nej pečie placky. Po návšteve autobusu s turistami im pribudne zopár dinárov a večer si na okraji jaskynného krátera vztýčia televíznu anténu. Muži si nenechajú ujsť futbalový prenos. Berberi sú v pohode. Majú svojho kráľa Zinedine Zidana, ktorý priviedol Francúzsko k posledným titulom majstrov sveta i Európy.
SLADKÝ POMARANČ Z CAP BON
Priateľ Tofti dokazuje, že v Európe málokto pozná sladký pomaranč. Aj tá u nás známa najsladšia sorta sa ukázala kyslá v porovnaní s tuniským sladkým pomarančom zo záhrad severne od Hammametu na polostrove Cap Bon. Krajina úrodných rovín a nízkych náhorných plošín vzdialená iba 140 kilometrov juhozápadne od Sicílie v tvare ruky podanej Európe symbolizuje tisícročnú tradíciu prijatia a pohostinnosti. Pôvaby Hammametu - more, piesok, slnko, palmy a gastronomické lahôdky vychutnávali Winston Churchill, Oscar Wilde i Sophia Loren.
Tunisko je jedna veľká klenotnica histórie zloženej z mozaiky rozmanitých kultúr: berberskej, fenickej, rímskej, byzantskej, arabskej, tureckej, španielskej. Z každej z nich vyprchali antagonistické náboje a zliali sa do vľúdnej upokojujúcej atmosféry teplého Stredozemného mora.
VOJTECH JURKOVIČ
FOTO - DENISA ČIMOVÁ
