BRATISLAVA. Alternatívne tresty začali slovenskí sudcovia viac využívať dva roky po tom, ako ich zákony umožnili.
Pribúda najmä počet odsúdených, ktorí si musia svoj trest odpracovať. Vlani ich počet stúpol na 349 zo 42 v roku 2006, kedy sa trest povinnej práce začal využívať.
Najčastejšie takto trestali na východe Slovenska, v Košickom a Prešovskom kraji.
Zdokonalili vraj systém
Vyhodnocovať štatistiky je ešte priskoro, povedal hovorca prešovského súdu Michal Drimák. „Frekvencia a ukladanie týchto trestov závisí od druhu trestnej činnosti,“ tvrdí.
Ministerstvo spravodlivosti si nárast alternatívnych trestov vysvetľuje tým, že zdokonalilo systém. „Predtým nebola dobrá spolupráca medzi súdom a orgánom, ktorý môže tieto práce zadávať,“ povedal hovorca Michal Jurči, podľa ktorého na to minister Štefan Harabin (za HZDS) kládol dôraz.
Pomôcť môže mestský úrad
Príkladom spolupráce je Žilina, kde sa mesto dohodlo so súdom.
Odsúdení pomáhajú s verejnoprospešnými prácami – čistia mesto, radnicu a budovy, ktoré pod ňu spadajú. Pomáhajú tiež pri sťahovaní nábytku, hovorí Jozef Myšiak z mestského úradu, ktorý na nich dohliada.
„Väčšina chce mať svoje tresty čo najskôr odpracované,“ hovorí Myšiak. Skôr ide podľa neho o mladších páchateľov do tridsať rokov, ktorí sa dopustili malých priestupkov. Jeden napríklad šoféroval bez vodičského preukazu, ktorý mu predtým zadržali policajti. Stretol sa však aj s manželmi, ktorých dieťa chodilo poza školu. Rodičia si museli odpracovať 180 hodín.
Myšiak hovorí, že na žiadne zlé skúsenosti si nespomína. „Stáva sa, že niekto nepríde na dohodnutý termín, ale väčšinou zavolá vopred,“ tvrdí. Práci sa nevyhýbajú, pretože vedia, že sa im alternatívny trest môže zmeniť na väzenie. Za každé dve neodpracované hodiny ich čaká deň v cele.
V Bratislave si ešte nezvykli
V Bratislavskom kraji si sudcovia na alternatívne tresty nevedia zvyknúť. „Je to zaužívaný stereotyp, pri ktorom sudca len pomaly a s opatrnosťou akceptuje nové metódy na ukladanie alternatívnych trestov,“ odkázal cez hovorcu Pavla Adamčiaka súd v Malackách.
Súd Bratislava I zase tvrdí, že trest povinnej práce nevyužil, pretože ho nenavrhol prokurátor.
Hovorca krajskej prokuratúry René Vanek priznáva, že na nový inštitút si prokurátori zvykajú pomaly. Myslí si však, že sa to v budúcnosti zmení.
Sudcovia v Pezinku zase trestu povinnej práce nedôverujú, pretože ho môžu uložiť, len ak s ním obžalovaní súhlasia. Previnilci ho však vraj odmietajú.
Domácemu väzeniu neveria
Zatiaľ čo trest povinnej práce sa medzi sudcami ujal, na možnosť uložiť domáce väzenie si zvykajú horšie. Stále mu nedôverujú, hoci aj počet takto odsúdených stúpa.
Sudcom väčšinou chýba kontrola odsúdených. Vyriešiť by to mohli elektronické náramky, ktoré po vzore Poľska chce ministerstvo spravodlivosti zaviesť.
„Uvidíme, aký bude v Poľsku ohlas. Ministerstvo poprípade prevezme celé ich know-how,“ hovorí Jurči. Cez náramky sa dá sledovať nielen výkon domáceho väzenia, ale aj to, ako odsúdený dodržiava zákaz priblíženia sa k nejakej osobe.
