BRATISLAVA. Slovenskí vojaci by čoskoro mali vyzerať inak. Armáda objednala prvú várku bojových viest a vakov v novej takzvanej digitálnej kamufláži. Zákazka má stáť 254 miliónov korún.
Už o niekoľko mesiacov by si vojaci mali obliecť aj prvé takto upravené maskáče. Obmena uniforiem pre 16 500 vojakov má trvať zhruba tri roky.
„Už do konca roka by malo byť dodaných niekoľko tisíc súprav nosného modulárneho systému – taktických viest, na ktoré sa pripínajú jednotlivé súčasti výstroja. Ukončená by dovtedy mala byť aj súťaž na nové maskáče v hnedozelenej a púšťovej kamufláži,“ povedal národný riaditeľ na vyzbrojovanie ministerstva obrany Stanislav Szabo.
Z migov sa štvorčeky lúpu
Koncom minulého a začiatkom tohto roka dala armáda nastriekať sivý digitálny vzor na prvé dve stíhačky MiG-29. Maskovací vzor navrhol Vojenský technicky ústav v Liptovskom Mikuláši a na lietadlá sa striekal v Leteckých opravovniach Trenčín.
Do konca roka chcelo ministerstvo prefarbiť aj ďalších desať MiGov, dva do púšťovej žltohnedej kombinácie. Náter však neodolal záťaži pri letoch v nadzvukovej rýchlosti a farba sa začala na malých plôškach olupovať.
„Rozhodli sme sa, že kým neodhalíme príčinu, ďalšie lietadla striekať nebudeme,“ povedal v júni pre SME Szabo.
Dnes hovorí, že chybu našli a odstránili. „Teraz robíme zálety a ak to bude v poriadku, všetky lietadlá by mali byť nastriekané do polovice budúceho roka.“
Farba sa podľa neho olupovala na miestach, ktoré pri vysokej rýchlosti extrémne vibrujú. „Preto sme zvolili inú technológiu nástreku.“
Neoficiálna fotografia
Na stránkach o letectve sa už objavila aj fotografia prvého nášho vrtuľníka v hnedozelenom digitálnom vyhotovení. „Kamufláž na vrtuľníky len skúšame. Predstaviť ich chceme, až keď s ňou budeme spokojní,“ vraví Szabo.
Do polovice budúceho roka by mal nový vzor maskovať štyri vrtuľníky Mi-17, ktoré okrem bojových akcií ministerstvo nasadzuje aj pri požiaroch či povodniach.
Digitálna kamufláž je maskovací vzor, ktorý sa okoliu prispôsobuje štruktúrou zloženou z malých štvorčekov, takzvaných pixelov.
Vyvinuli ju americké a kanadské ozbrojené sily, prví ju v roku 1997 vyskúšali Kanaďania. Dnes ju na časti bojovej techniky používajú aj armády USA, Austrálie či Jordánska.
