„Tá moja posledná, v podstate pracovná, dovolenka bola v Amerike. Najradšej chodím do teplých krajín vtedy, keď je u nás zima. Už minulý rok som vedela, že na mesiac poletím do USA. V lete som podnikla veľmi úspešné turné, tak som, samozrejme, neodmietla ani túto druhú ponuku. Keď som ces-tovala po Amerike minulý rok, precestovala som najmä Kaliforniu, San Francisco, Los Angeles, bola som v Las Vegas, potom som odletela na Floridu do Miami, odtiaľ do Washingtonu a do New Yorku. Všade som sa snažila vidieť čo najviac. Absolútnym zážitkom však pre mňa boli hollywoodske štúdiá. Milujem film, som jeho veľkým fanúšikom. Fascinoval ma King Kong v životnej veľkosti, či živý E. T.
V januári moja prvá cesta viedla na Floridu, do Miami, kde som však zažila sklamanie, pretože tam bolo veľmi zima. Dokonca ani najstarší si nepamätali, že by niekedy chodili v kožuchoch. Samo-zrejme, počasie sa zlepšilo len čo sme mali odísť. No odtiaľ som odišla do Orlanda, kde som videla Disneyland, Disneyworld a Seeworld, čo ma tiež potešilo.
Vo Washingtone som mala zaujímavý koncert, ktorý usporiadalo slovenské veľvyslanestvo, ale konal sa na pôde rakúskej ambasády. A aby to nebolo také jednoduché, na klavíri ma doprevádzala skvelá ruská pianistka, ktorá žije vo Washingtone. Koncert, ktorý pomáhal pripravovať náš kultúrny atašé Igor Očenáš, mal nesmierny úspech. Sála bola úplne plná, standing ovation nemali konca-kraja.
Neskôr som bola hosťom česko-slovenského festivalu umenia v Miami. Čo však bolo zaujímavé, prišiel za mnou môj klavirista a spolužiak ešte z konzervatória aj VŠMU, s ktorým spolupracujem asi 10 rokov, Dano Buranovský. A pricestoval len kvôli tomuto koncertu.“
* Kam smerovali vaše kroky ďalej ?
„V Anapolise, v prekrásnej sále, som mala koncert vyslovene pre americké publikum. Hoci som sa obávala, prišlo naň veľa ľudí a bol to obojstranný zážitok, načo som okamžite dostala ďaľšie ponuky.
V New Yorku som spievala na úžasnej akcii, ktorou bol Česko-slovenský ples. Vynikajúca atmosféra, ľudia sa neskutočne bavili…
Počas môjho pobytu v USA som spoznala množstvo zaujímavých ľudí, či Američanov, alebo našincov, Čechov a Slovákov, ktorí žijú v Amerike. Sú veľmi úspešní a spokojní, musím však povedať, že som stretla aj veľmi úspešného mladého muža, ktorý má dobré zamestnanie, ale chce sa vrátiť. Miluje Bratislavu.“
* Takže do Ameriky sa čo nevi-dieť vrátite.
„Pôjdem zase v lete. Mám už ponuky na ďalšie koncerty a len dúfam, že tam nebude zima.“
* Aká sa vám zdala pozícia Česka a Slovenska v USA?
„Mám pocit akoby sa vzťahy medzi USA a Českom a Slovenskom uvoľňovali. Žijem na Slovensku aj v Čechách, a preto to posudzujem z dvoch pohľadov. A po desiatich rokoch už Američania o nás vedia. Tu mi nedá nespome-núť slovenského veľvyslanca vo Washingtone Martina Bútoru, ktorý má na zlepšení imidžu na americkom kontinente nemalú zásluhu.“
* Ste jednou z najvšestrannejších speváčok. Máte široký záber - od klasiky cez pop, od jazzu po muzikál.
„Môj repertoár je skutočne široký. Svoje koncerty môžem prispôsobiť na publikum, ktoré prichádza.“
* Rada cestujete. Ktoré krajiny na vás urobili dojem?
„Dvakrát som sa vybrala do Thajska. Známi mi hovorili choď, je to zaujímavá krajina. Prvýkrát to bolo na Silvestra a na druhý rok sme pricestovali už na Vianoce. Na privítanie ma hneď doštípali komáre. Keďže mám veľmi rada pikantné jedlá, tak som sa pýtala čašníka na vyslovene štipľavé jedlo. Čašník sa ma však spýtal: Na-ozaj? Nuž, polievku som zjedla hrdinsky. Slzy mi tiekli, ale zjedla som ju. Ako hlavné jedlo som si objednala nejakú špeciálne upravenú kačicu. Keď mi ju čašník servíroval, jeho kolegovia stáli okolo mňa a čakali. Musím sa priznať, že čo sa týka pikantnosti, znesiem rovnako ako hociktorý dvojmetrový chlap. Ale to, čo mi naservírovali v Bangkoku, to som skutočne nemohla zjesť. Takže moja štedrovečerná večera spočívala v tom, že som odišla doštípaná aj vyštípaná a hladná. Na ulici som si kúpila ražniči.“
* Ako je to s nedotknutými miestami v tejto krajine?
„Sú miesta, ktoré sú hojne na-v-števované, a teda aj dosť zdevastované. Ostrov Kosa Mut zatiaľ zostal asi najmenej dotknutý civilizáciou, ale ten, kto si potrpí na prepych, by tam asi nemal chodiť. Ale je to veľ-mi príjemná dovolenka, pretože na ostrovoch potrebujete len peniaze a plavky, možno ani tie nie. Keďže je tam všade príjemný piesok, nemusíte mať ani topánky. Pri mojej prvej ceste do Thajska som odchá-dzala s lodným kufrom, poznáte to - jedny lodičky k takému svetríku, druhé k inej sukni a podobne. Prišli sme tam a pochopila som - jedny šľapky, plavky, jedno tričko a hotovo. Navyše, ak niečo potrebujete, za päť korún si to kúpite. Jediné, čo potrebujete, je nejaký dobrý alkohol, domáca slivovica.“
* Sisovicu?
„Áno, hlavne sisovicu. Ja som tam šla s dobrou batériou, aby sme nemali črevné problémy. Dala som ochutnať Thajčanovi slivovicu, ale keď sa jej napil, okamžite ju vypľul. Povedal, že v živote taký silný alkohol nepil.“
* Aká by bola podľa vás ideálna dovolenka ?
„Veľmi chcem ísť do Austrálie - kvôli klokanom. A vždy ma lákala opera v Sydney. Tak by som to všetko chcela vidieť naživo. Navyše, keďže verím na všetko - možné aj nemožné, chcem ísť na dovolenku do vesmíru. V USA sa už predávajú zájazdy. Takže chcela by som letieť na Mesiac a na Mars. A ešte dúfam, že konečne sa ukážu mimozemšťania.“
ERIKA VICIANOVÁ
JANA BAUEROVÁ