Dlhotrvajúci rozmach Spojených štátov je v ohrození. Môžeme vysledovať veľa príznakov bližiaceho sa spomalenia, dokonca hospodárskej recesie. Spolu s oneskoreným začiatkom odovzdávania americkej administratívy z Clintonových rúk do Bushových sa nad Spojenými štátmi začínajú kopiť temné mračná.

Kvalita riadenia ekonomiky v prvom roku novej administratívy bude udávať smer vývoja krajiny v budúcich rokoch. Ak novozvolený prezident Bush hovorí o znižovaní daní, aby sa hospodárstvo udržalo na úrovni, je načase si robiť starosti. Rozsiahle daňové škrty sú krátkodobým riešením, ktoré môže privodiť dlhodobé škody.

Rýchly rast a obrovské prírastky burzového majetku berie dnes väčšina Američanov takmer ako svoje základné právo. Nedokážu si predstaviť, že by sa americká eknomika mohla spomaliť alebo ceny akcií klesnúť a jednoducho nestúpať. Nemali asi čítať toľko zavádzajúcich analýz takzvanej „novej ekonomiky“, ktoré sľubovali bezmedzné bohatstvo a stálu prácu.

Tieto proroctvá majú chybu v tom, že miešajú štipku pravdy s nesmiernym preháňaním. Áno, nová ekonomika zvyšuje produktivitu Spojených štátov. Nová ekonomika však neurobila prietrž ekonomickému spomaleniu ani recesiám. A ešte menej je zárukou toho, že burzové ceny firiem budú niekoľko stokrát vyššie ako ich ročný zisk.

Amerika, zdá sa, je na ceste k hospodárskemu spomaleniu, poháňanému oslabením obchodných investícií. Nepopierateľný pokrok v oblasti informačných technológií viedol k ohromujúcej reštrukturalizácii amerického obchodného sektora, ktorý využil elektronické obchodovanie a zdokonalené počítačové riadenie, logistiku a komunikačné systémy.

Výsledom bolo prudké zvýšenie vecných investícií do počítačov a technologického vybavenia. Investície do informačného vybavenia a softvéru medzi rokmi 1993 a 1999 rástli ročne o 19 percent a v roku 1999 predstavovali celú polovicu všetkých investícií amerických firiem do firemného vybavenia.

Tento nárast výdavkov pochopiteľne podporil celkový dopyt. Podporil ho tak, že celkové výdavky (spotreba plus investície) v skutočnosti rástli rýchlejšie ako produkcia. Výsledkom toho je obchodný deficit, ktorý sa ročne rovná vyše 400 miliardám dolárov.

Obchodný deficit je financovaný zahraničnými investíciami v USA. Investori na celom svete totiž navyšujú vlastníctvo amerických akcií a obligácií. Boom informačných technológií tiež v mnohom viedol k predstavám o zázraku dlhodobého amerického rastu, v dôsledku čoho vznikli nereálne nádeje na budúcu ziskovosť. Očakávanie vysokých ziskov následne prispelo k nevídanému rozmachu trhu cenných papierov v rokoch 1996 až 1999.

Skrátka a jednoducho, skutočné zisky boli vďaka novej ekonomike v očiach verenosti zveličované. Všetci očakávali rýchly rast a prosperujúci akciový trh je pre všetkých samozrejmosťou. V súčasnosti ekonomika začína dávať najavo, že tieto všeobecné očakávania nie sú v súlade s realitou. Investičné výdavky firiem sa spomaľujú, lebo firmy sa predzásobili systémami informačných technológií a v tejto chvíli ich nepotrebujú vymieňať ani modernizovať. Tí, čo očakávali zisk, sú zasa nohami na zemi, lebo jedna firma za druhou oznamuje neuspokojivé výsledky svojho hospodárenia. A burza sa na technologickom trhu Nasdaq prepadla od marca na polovicu.

Všetci sa spoliehajú na Alana Greenspana a jeho Federálny rezervný systém, ktorý ich má zachrániť. Možno trocha pochybovať, či zníženie úrokových sadzieb udrží spotrebiteľský dopyt a bytovú výstavbu. Je tiež dôvod pochybovať, že by podobné zníženie malo vplyv na obchodné investície, oblasť dopytu, ktoré sa v budúcich rokoch podľa predpokladov ostro obrátia. Americká centrálna banka sa bude okrem toho veľmi opatrne rozhodovať, či zníži úrokové sadzby v prípade, že dolár bude klesať, nezamestnanosť sa bude blížiť nule a ceny za energiu vzrastú. Jej schopnosť ukormidlovať obchodný cyklus je v tejto chvíli prinajmenšom skromná.

Na scénu vystupuje nová Bushova administratíva. Musí čeliť nejednotnému Kongresu a tieňu vlastnej legitimity. Nový prezident Bush hovorí o svojom návrhu daňového zníženia o 1,3 bilióna dolárov ako o „poistke“ proti recesii. Čo sa počas volebnej kampane prezentovalo ako dlhodobé opatrenie, je dnes chápané ako liek, ktorý má krátkodobo pomôcť rastu americkej ekonomiky. Je v tom niekoľko háčikov. Po prvé, dlhotrvajúca debata o návrhu zníženia daní, ktorá bude nevyhnutná, ak bude na ňom nový prezident trvať, enormne zneistí finančné trhy a Federálny rezervný systém. Ak bude Amerika počas celej jari diskutovať o rozsiahlom znižovaní daní, je viac ako isté, že dôvera obchodníkov a investorov bude ďalej klesať.

Po druhé, zníženie daňovej povinnosti zabráni centrálnej banke uvoľniť úrokové sadzby. A po tretie, čo je najdôležitejšie, vysoké zníženie daní naruší solídne daňové prostredie, ktoré hralo významnú úlohu v nedávnej konjunktúre amerického hospodárstva. Dôsledkom veľkých daňových úľav by v kombinácii s pomalšie rastúcim hospodárstvom mohol byť nemalý daňový deficit, ktorý by ohrozil odolnosť americkej ekonomiky proti otrasom v budúcich rokoch.

Niekoľkokrát sme si overili, že tvárou v tvár oslabenej ekonomike opatrnosti nikdy nie je dosť. Zúfalé kroky, ako obrovské znižovanie daní či úrokových sadzieb, takmer vždy zlyhávajú. Naopak s prezieravým a opatrným riadením by spomalenie mohlo byť krátke a mierne. Krajiny, ktoré sa pokúšajú o príliš rýchly a dlhý ekonomický rast s použitím drastických krokov, ako sú vysoké daňové úľavy alebo vysoko expanzívna menová politika, veľakrát končia vo finančnom chaose, ktorý sa potom dlhé roky dáva do poriadku. Bushove prejavy svedčia o nezdravej predpojatosti proti krátkodobému zasahovaniu do makroekonomiky na úkor rozumného akcentovania dlhodobého rozmeru.

JEFFREY SACHS

(Autor je profesorom ekonomiky a riaditeľom Centra pre medzinárodný rozvoj pri Harvardovej univerzite)

© Project Syndicate