Neboli preteky dlhé 212 kilometrov presne týždeň pred olympijským štartom rizikom?
„Nie, bral som to tréningovo, kontroloval som sa. Keby nebol tatranský maratón, aj tak by som si dal dávku okolo dvesto kilometrov. Som v pohode.“
Kde ste mali posledný vážny štart pred olympiádou?
„Na päťetapovej Brixian Tour v Taliansku, skončil som celkovo štyridsiaty.“
Forma?
„Nechcem nič zakríknuť. Olympijský štart bude už môj druhý, viem, čo ma čaká. Ťažké preteky.“
Nebojíte sa prudkých stúpaní, ktoré musíte absolvovať osemkrát?
„Profil okruhu nedramatizujem. Ctím pravidlo, že preteky robia pretekári, nie okruh. Aj keby sa išlo na rovine, boj o dobré miesto by bol rovnako náročný.“
Pred štyrmi rokmi ste v Aténach preteky s hromadným štartom nedokončili pre defekt. Váš otec a tréner vtedy hromžil na ignoranciu mechanického voza. Ako na to spomínate?
„Trpká skúsenosť. Defekt som dostal štyridsať kilometrov pred cieľom, keď sa v úmornej páľave už vzdala polovica jazdcov. Cítil som sa dobre, určite by som došiel do cieľa. Desať kilometrov som išiel na prázdnej galuske. Problém bol v tom, že slovenská výprava nemala vlastný mechanický voz a neutrálny ma nezaregistroval. Škoda.“
Na časovke ste zašli veľmi slušné 36. miesto. Pôjdete ju aj v Pekingu?
„Jediný z našej trojice si beriem aj časovkársky špeciál. Podľa predbežného plánu by som mal ísť ja. Ak by sa pred pretekmi niekto cítil lepšie, rád mu ho poskytnem.“
Aké umiestnenie by vás uspokojilo?
„Do tridsať. Na štart časovky sa postavia iba dokonale pripravení špecialisti.“
Nemáte obavy z tepla a smogu?
„Vyše 35 stupňov ma na priamom slnku opekalo aj v Aténach. Zvládal som to. Smog sa mi zdá trochu mediálne nafúknutý. Desať dní sa v takejto klíme dá vydržať. V Pekingu som ešte nepretekal, no v podobných podnebných pásmach v Ázii už áno. Viac sa bojím tréningových možností pre nás cestárov. Neviem si dobre predstaviť, ako pôjdeme stopäťdesiat kilákov v preplnených uliciach.“
Stretli ste sa už s klubovým kolegom z Milramu Petrom Velitsom po jeho Tour?
„Hovorili sme len telefonicky. S jeho bratom Martinom pôjdeme v septembri v tíme Milramu na Vueltu.“
Aký talizman ste si pribalili do olympijskej batožiny?
„Superdoping.“
Nemáte strach?
„Trochu áno. Že ho rozbijem. Rodina z Martina mi nachystala veľkú fľašu medu. Zvykol som si na dve lyžičky denne. Na energiu a celkový dobrý pocit. Neponechal som nič náhode, ktovie, aký med majú v Číne.“
Profil olympijskej trate nedramatizujem. Ctím pravidlo, že preteky robia pretekári, nie okruh. Aj keby sa išlo na rovine, boj o dobré miesto by bol rovnako ťažký.
Matej Jurčo, cestný cyklista
Matej Jurčo
Narodený: 8.8.1984 v Poprade.
Klub: Milram (Taliansko).
Umiestnenie na OH v Aténach 2004: preteky s hromadným štartom nedokončil, 36. v časovke.
