Pôvodný interaktívny román na pokračovanie.
Všetky jeho diely nájdete na www.sme.sk/radioaktivni/.

Autor: Gustáv Murín

Na pondelkovom ráne je dosť zlé už zvonenie budíka, ale zúrivé drnčanie telefónu je ako salva zo samopalu rovno do ucha. A najhoršie je, keď takto po ránu páli váš najvyšší nadriadený.

„Kde ste, Daxa?!"

Daxa rozlepí nasilu oči, aby sa uistil, že odpovedá po pravde.

„Doma, pán riaditeľ, veď mi voláte domov."

„Pýtam sa, kde ste, keď je vaše laboratórium vykradnuté?! Okamžite príďte!"

Nech niekto povie, čo je to okamžite. Ach, tie pondelky...

Už ste niekedy kráčali dlhou chodbou plnou ľudí, ale nikto vás nevidí? Tak si predstavte Mateja Daxu, ktorý sa teraz ženie tou chodbou tak, že vlastne ani on nevidí iných. Všetci mu s otázkou v očiach uhýbajú z cesty. Až zastane na prahu laboratória a uvidí tú spúšť.

„No konečne, Daxa. Tuto páni s kriminálky majú na vás pár otázok."

Hlas riaditeľa Ďuricu je nepríjemne úradný.

„Rozhliadnite sa pozorne, pán doktor, dajte si na čas."

Daxa sa najskôr rozhliadne po prítomných. Okrem nervózneho riaditeľa s prepadnutou tvárou a zošedivenými vlasmi je tu ešte Vyšetrovateľ a jeho pomocník. V rohu sedí zrútená Tánička, pozerá previnilo na Daxu, akoby za ten neporiadok, pri jej poriadkumilovnosti, mohla ona. Daxa sa na ňu povzbudzujúco usmeje. Laboratórium je kompletne rozhádzané. Ale akosi čudne. Nič nie je rozbité, len zámok na dverách. Všetky skrinky sú pootvárané. Aj všetky zásuvky sú povyťahované, ale akosi zvláštne. Sú totiž vyťahané v pravidelnom pyramidálnom poradí odvrchu až nadol. Čiže najvyššia len kúsok a každá nižšia o kus viac, aby presahovala tú nad ňou. Z takejto zostavy zásuviek sa ťažko niečo vyberá a ani ich obsah nie je poriadne vidieť, záhada.

„Vchodové dvere boli nepoškodené, niekto musel mať kľúč. Vlámali sa len do tohto laboratória a ešte k pani docentke Dubskej na druhom poschodí. Práve zisťuje škody. Čo chýba vám?"

Daxu tá otázka naštartuje. Rýchlo vykročí k bočným dverám v laboratóriu, ktoré vedú do pracovne. Siahne po kľučke, ale dvere sú bezpečne zatvorené. Keď ich rýchlo odomkne, všetkým sa naskytne pohľad do zlodejského raja. Sú tu na troch k sebe prirazených stoloch (dva dlhšími stranami oproti sebe a jeden bokom k nim) dva špičkové počítače, laserová tlačiareň a skener. Vedľa najnovší mikroskop značky Minolta s namontovanou digitálnou kamerou prepojenou na jeden z počítačov. Okrem ďalšej drahej techniky v tejto miestnosti, už len táto zostava aj s programovým vybavením stojí do milióna. Vyšetrovateľ nahliadne Daxovi cez plece a úctivo zahvízda. Potom pre istotu prezrie neporušený zámok na Daxovej pracovni. Ticho pokrúti hlavou.

„Trochu zvláštne, nemyslíte?"

Tú otázku hodí akoby do vzduchu. Vyšetrovateľov pomocník otvorí kufrík a opýta sa:

„Urobím odtlačky, šéfko?"

Vyšetrovateľ sa len pousmeje:
„Ešte nie, veď nevieme, či tu vôbec niečo zmizlo."

Daxa sa zmätene otočí vo dverách a pozrie na Táničku, tá ale uhne pohľadom. Riaditeľ Ďurica, čo doteraz stál pri dverách, sa nervózne pohne k najbližšej stoličke.

„Slečna Tánička, máte ešte tú kávičku?"

Odkedy sa vrátil z nemocnice, pije jednu za druhou. Paradoxne, zlom v jeho zdravotnej kondícii ho z presvedčeného nekávičkára, nefajčiara a abstinenta priviedol k jednej neresti na isto, k druhej pravdepodobne a k tretej perspektívne. Tánička mu rýchlo doleje kávu a prisunie cukor.

„No tak, pán doktor, čakáme!" Riaditeľ je nervózny ako niekto, kto by si rád zapálil, ale nemôže. Klope vychudnutými prstami po doske stola. „Čo tu chýba?!"

Daxa znovu pozrie na Táničku, tá pokrúti nemo hlavou. Tak sa ešte raz rozhliadne a odpovie: „Zatiaľ nič nevidím, budeme musieť všetko skontrolovať. Ale na prvý pohľad nechýba nič."

Vyšetrovateľ akoby len na to čakal. Rýchlo kývne na pomocníka.

„Kde nie je škoda, nie je čo vyšetrovať."

„A to vlámanie?" Riaditeľ Ďurica sa chabo ohradí.

„Dva vylomené zámky po stovke? Zavolajte nás, až budete mať škodu nad päť tisíc. Ledaže..."

Tou dramatickou pauzou pritiahne Vyšetrovateľ na seba všetky pohľady.

„A čo drogy, alebo jedy? Mohli tu niečo také nájsť?"

„Vylúčené," riaditeľ rezolútne mávne rukou a Vyšetrovateľ rezignovane pokrčí ramenami.

„Keď nič, tak nič... dovidenia."

Vyšetrovateľ náhlivo podá riaditeľovi ruku a kývne na Daxu. Táničku si nevšíma, rýchlo vystrčí pomocníka z dverí a hneď za ním zmizne aj on. Riaditeľ Ďurica do seba hodí zvyšok kávy a zdvihne sa.

„Trochu čudné vlámanie, nezdá sa vám, Daxa? Aspoň urobte inventúru, či predsa len..."

„Samozrejme, pán riaditeľ."

Riaditeľ mávne na Táničku a váhavo vykročí k dverám. Pokrúti hlavou nad vylomeným zámkom.

„Pošlem sem správcu s novým zámkom..." ešte sa otočí vo dverách a pozrie prísne na Daxu. „Hotová záhada, čo poviete, Daxa?"

„Iste, pán riaditeľ, záhada."

Riaditeľ kývne a odíde, Tánička sa so vzdychom dá do upratovania. Daxa sa meravo rozhliadne po laboratóriu. Niečo o tej záhade tuší.

„Zdravím, brigádnici!" Gyrov hlas znie nezvyklo bujaro. Ako by ho tá záhadná udalosť priam nadchla. Nakukne do dverí spoločne so správcom v dôchodkovom veku, ktorý sa konečne došuchtal s novým zámkom. Daxa a Tánička už takmer končia s upratovaním.

„Pán kolega, volal ťa ten akademik! Zastav sa u mňa."

Na slovo „akademik" spozornie aj letargický správca, nie to ešte večne zvedavá Tánička. Ale Daxa ani poriadne nevzhliadne a len mlčky prikývne. To slovo musí rýchlo zapadnúť bez povšimnutia, je to heslo.

(pokračovanie v pondelok, 11. augusta)

Píšete s nami

Včera ste rozhodli, pre to, aby Tánička pokračovala v paralelnom vzťahu s Daxom, hoci ona má už snúbenca.

Teraz môžete poslať na radioaktivni@smeonline.sk návrh ako (situácia, miesto a čas - len nie večera pri sviečkach!) sa má toto vaše spoločné rozhodnutie realizovať. Skúste popustiť uzdu fantázii a hlavne - píšte s nami!

Pred nami je tiež úloha vyriešiť tajomné vlámanie. Pomôžte odhaliť páchateľa! Už zajtra môžete ukázať na toho najpravdepodobnejšieho, ak ste si pozorne prečítali túto kapitolu...