PEKING, BRATISLAVA. Deň pred začatím olympiády vítali v Londýne jej prvých hrdinov. Aspoň v očiach tibetskej komunity. Dvom britským aktivistom, ktorých Čína za vyvesenie protibetských transparentov pri štadióne Vtáčie hniezdo vyhostila z krajiny, ich priatelia a Tibeťania v Londýne zatlieskali.
„Odviezli nás na policajnú stanicu, ale správali sa k nám dobre. Jeden z dôvodov, prečo sme tam boli, je, že Tibeťania tam nemohli byť namiesto nás. Nedali im víza a správali by sa k nim určite horšie,“ povedala vyhostená aktivistka Lucy Fairbrotherová britskému denníku Guardian.
V Nepále a Indii protestovali
Deň pred slávnostným otváracím ceremoniálom hier sa na protesty vybrali exiloví Tibeťania v Indii a Nepále. Žiadali od čínskej vlády väčšie náboženské slobody a odsudzovali okupáciu svojho územia.
„Načasovali sme si demonštráciu tesne pred začiatok hier, aby sme pritiahli čo najväčšiu pozornosť,“ povedal agentúre AP aktivista Lakpa.
V nepálskej metropole Káthmandú polícia zakročila proti dvom tisíckam demonštrantov, ktorí odpovedali hádzaním kameňov a tehál. Za mrežami skončilo 570 ľudí, podľa agentúry AP nikto neutrpel vážnejšie zranenia.
V indickom Dillí sa v uliciach tiež zišli tisícky Tibeťanov, mávali svojimi vlajkami a spievali protičínske piesne. Polícia im však zabránila dostať sa až k čínskej ambasáde.
Vojakmi kontrolovaný Peking sa demonštráciám vyhol. Čínski policajti zakročili len proti trom americkým kresťanským aktivistom, ktorí usporiadali na Námestí Nebeského pokoja protestnú tlačovku.
Nemlčia ani športovci
„Prišli sme sem, aby sme boli hlasom tých, ktorí sú vo väzení pre svoje náboženské presvedčenie,“ citovala agentúra Reuters Patricka Mahoneyho, organizátora protestu.
Policajti rozprestreli dáždniky, aby reportérom zabránili v nakrúcaní protestu, a keď si aktivisti kľakli, aby sa modlili, odviezli ich preč.
Skupina demonštrovala na námestí už v stredu, vtedy ich akciu rovnako prerušili, ale nechali ich odísť.
Téma ľudských práv v Číne nie je ľahostajná ani športovcom, ktorí sa na olympiáde zúčastňujú. Štyridsať z nich sa včera podpísalo pod otvorený list čínskej vláde, v ktorom ju vyzývajú na „ochranu slobody prejavu, slobody náboženstva a názorov“.
K iniciatíve sa pridal aj Dayron Robles, kubánsky držiteľ svetového rekordu v behu na sto metrov cez prekážky či chorvátska výškarka Blanka Vlašičová.
Čína odsúdila Bushove slová
Organizátori hier dúfajú, že so začiatkom olympiády sa pozornosť novinárov sústredí viac na šport a téma ľudských práv ustúpi do úzadia. Svetoví lídri, ktorí včera do Pekingu prileteli, im však robia starosti.
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy poslal vláde zoznam väzňov, o ktorých osud sa Európa zaujíma. O ľudských právach chce v Číne hovoriť aj austrálsky premiér Kevin Rudd.
Ako úder pod pás zobrali Číňania aj včerajšie slová amerického prezidenta Georgea Busha, ktorý pred svojím príletom kritizoval Čínu za nedostatočnú ochranu ľudských práv.
„Čínski občania majú slobodu vierovyznania. To je nediskutabilný fakt,“ reagoval Čchin Kang, hovorca čínskeho ministra zahraničia, na jeho slová.
„Odmietame všetky obvinenia, ktoré používajú ľudské práva a náboženstvo na zasahovanie do vnútorných záležitostí iných krajín,“ tvrdí ministerstvo na webovej stránke.
