PEKING, BRATISLAVA. Efektná svetelná šou, veľkolepé choreografie, výkony tanečníkov, obdivný potlesk desaťtisícov divákov. Kamery nezabudli ani na významných ľudí v hľadisku.
Čínskym vodcom išlo aj o to. Pôsobivá ceremónia s impozantným zoznamom hostí mala potvrdiť politický kredit komunistického režimu.
Hoci mnohí aktivisti, svetoví lídri aj športovci dlhodobo poukazovali na zlý stav ľudských práv v Číne, Peking sa vyhol osudu bojkotovaných olympiád v Moskve či v Los Angeles.
Obavy režimu z fiaska, ktoré mohli spôsobiť masové demonštrácie priamo v dejisku hier, sa tiež nenaplnili. Číňania úvod olympijských hier premenili na demonštráciu svojej sily a váhy na medzinárodnom poli. V hľadisku štadióna Vtáčie hniezdo sedelo včera viac než 80 svetových lídrov.
„Obava zo straty zákaziek zo strany veľkej a dynamickej čínskej ekonomiky zrejme prevážila nad obavou z porušovania ľudských práv,“ napísali nórske noviny Aftenposten.
Politici ustúpili obchodu
Pozvánku čínskeho prezidenta na slávnostný obed pred začiatkom olympiády neodmietol ani jeden z významných politikov, ktorí do Pekingu prileteli.
Chu Ťintchao poctil miestami pri svojom stole len šéfa Medzinárodného olympijského výboru Jacqua Roggeho a amerického prezidenta Georgea Busha. Bol to práve americký prezident, ktorý deň pred otváracím ceremoniálom kritizoval Čínu za nedodržiavanie ľudských práv.
V Pekingu už hovoril najmä o obchode. „Amerika bude Čínu podporovať na ceste k slobodnej ekonomike,“ citovala Busha agentúra Reuters. Na olympijské hry cestoval po prvýkrát.
Na svoje výhrady k čínskej vláde zabudol aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorý na olympiáde zastupuje aj Európsku úniu ako líder krajiny, ktorá jej predsedá. „Štvrtina ľudstva sa nebojkotuje,“ povedal novinárom. Pre tlak Pekingu zrušil aj budúcotýždňové stretnutie s dalajlámom v Paríži.
Čínski predstavitelia naplánovali počas hier viac než 70 bilaterálnych stretnutí s politikmi, ktorí do Pekingu prídu. Viacerí ich chcú využiť na prerokovanie vzájomných obchodných možností a investícií.
„Naše rozhovory sa sústredili najmä na hospodárske otázky,“ potvrdil pre svetové agentúry chorvátsky prezident Stjepan Mesić. Srbský prezident Boris Tadič zase včera hovoril s čínskym prezidentom o podpore Pekingu pre zachovanie Kosova ako srbskej provincie.
Už len ustrážiť športovcov
Slovenský prezident Ivan Gašparovič pred odletom tvrdil, že na olympiádu cestuje, aby „zvýšil prestíž Slovenska vo svete“.
Aj keď na otváracom ceremoniáli chýbali český premiér Mirek Topolánek či maďarský predseda vlády Ferenc Gyurcsány, rokovania s Chu ťintchaom si nenechajú ujsť a do Pekingu odletia neskôr.
„Rázne sa staviame proti akýmkoľvek pokusom o spolitizovanie hier,“ upozorňoval hovorca čínskych organizátorov Sun Wejte. Svetová politická elita sa k jeho postoju včera pripojila.
Zostáva jej dúfať, že rovnako sa zachovajú aj športovci a Peking nezažije gesto Austrálčanky Cathy Freemanovej, ktorá v Sydney rozvinula po víťaznom behu na 200 metrov neoficiálnu vlajku domorodcov.
Nová STV 3 začiatok nestihla
Diváci nového športového kanála Trojka si začiatok úvodného ceremoniálu olympiády pozrieť nemohli. Televízia začala vysielať až o 14.00, keď už iné stanice prinášali zábery z Pekingu niekoľko minút. Začiatok vysielania navyše prekrojila reklamnou pauzou.
Napríklad Eurosport naživo vysielal od 13.45, o niekoľko minút po ňom začala prenášať zábery zo štadióna aj Česká televízia.
Reakcie nahnevaných divákov chodili aj do redakcie SME. Televízia však odmieta, že by nestihla začiatok oficiálneho otvorenia. Hovorkyňa STV Želmíra Habánová povedala, že vysielanie spustili podľa plánu osem minút pred ním.
Diváci iných kanálov videli podľa STV „neoficiálny“ program – napríklad efektné vystúpenie bubeníkov.
Veľa sľúbili, nie všetko splnili
Keď sa pred siedmimi rokmi uchádzal o kandidatúru olympijských hier, vyhral aj vďaka sľubom. Nádherné štadióny či rekordné investície dokázal Peking zabezpečiť. Predsa však niektoré sľuby ostali nesplnené.
Okrem iného mala Čína zlepšiť úroveň ľudských práv v krajine. To sa podľa poslednej správy organizácie Amnesty International nepodarilo. Za úplne splnený sa nedá považovať ani sľub neobmedzeného prístupu zahraničných novinárov v krajine. Napriek zlepšeniu si reportéri nemôžu otvoriť niektoré internetové stránky, najmä o Tibete.
Napriek snahám sa Číne nepodarilo odstrániť ani problém znečistenia Pekingu. Smog sa v meste stále drží.
Číňania podľahličaru osmičky a hier
Pre najväčší národ na svete je olympiáda historickou udalosťou. Včerajšok preto mnohé páry využili na sobáše.
Čínu ovládol olympijský ošiaľ. Ohňostroje nad večerným Pekingom, ktoré odštartovali otvárací ceremoniál, vytiahli do ulíc tisíce obyvateľov mesta.
Pre mnohých z nich je olympiáda dôkazom, že ich krajina je modernou superveľmocou, ktorej včera zatlieskal aj zvyšok sveta.
„Som šťastný, že žijem v tejto ére, keď sa koná takáto udalosť, “ povedal 63-ročný Je Šao-je denníku Washington Post. Pred tridsiatimi rokmi mu olympiáda v Číne pripadala ako neuskutočniteľný sen.
Väčšina ľudí v Číne vníma hry najmä ako športovú udalosť. O politike sa veľmi nehovorí. Všetci sú hrdí na to, že väčšina obyvateľov sveta si magický dátum 8. 8. 2008 bude pamätať ako triumf krajiny draka. Symbolika osmičky, podobná nášmu šťastnému číslu sedem, vyvolala v dejisku olympiády doslova mániu.
Otvárací ceremoniál si nevychutnali svadobní úradníci a pôrodníci. Len v Pekingu včera zosobášili 16 400 párov. Päťkrát viac ako obyčajne. Podobne to vyzeralo aj v Šanghaji. „Vybrali sme si tento dátum, pretože je to deň začiatku olympiády,“ povedal denníku China Daily ženích Tchang Kuej-nan. „Rozhodli sme sa vziať v tento deň už v roku 2003, keď sme ešte študovali. Boli sme šťastní, že Pekingu udelili hosťovanie hier,“ vysvetľoval Tchang.
Na súkromných klinikách sa na včerajšok objednali stovky žien. Pre tri osmičky v občianskom preukaze boli ochotné urýchliť pôrod cisárskym rezom. Niektoré matky zašli ešte ďalej.
V Pekinskej prvej univerzitnej nemocnici priviedli lekári na svet dvanásť detí. Čerstvá mamička Š' Jan-min to svoje pomenovala Ao Jun, čo v preklade znamená olympiáda.
(toh)
Peking chce pokojnú olympiádu
Čína robí všetko pre to, aby hlasy kritikov nebolo počas olympiády počuť.
Stotisíc policajtov v meste, tristotisíc kamier a žiadne protesty. Peking chce, aby nasledujúce dva týždne svet spomínal Čínu iba v súvislosti s úspešnou olympiádou. Kritici režimu majú byť ticho a Peking má byť najbezpečnejším mestom na svete.
Napriek tomu však mediálna pozornosť na najväčší národ sveta láka mnohých aktivistov. Včera sa podarilo prelomiť „veľký čínsky bezpečnostný múr“ francúzskym Reportérom bez hraníc. Organizácia bojujúca sa slobodu slova a vyjadrovania sa pripojila na miestne čínske rádio a odvysielala vlastné posolstvo.
Ako umlčať kritikov?
Kritizovala v ňom množstvo novinárov a blogerov, ktorých pre svoj názor čínske úrady väznia. „Čína je striktne cenzurovaná krajina a cieľom tohto vysielania je kritizovať čínsku vládu,“ zaznelo prekvapeným Číňanom z pekinského rádia.
Pirátske vysielanie sa organizácii podarilo presne 12 hodín pred otváracím ceremoniálom a trvalo 20 minút. Podľa francúzskych aktivistov prvýkrát od roku 1949 zaznelo v čínskom rozhlase niečo, čo nemal pod kontrolou štát.
Podobné kritické hlasy majú zostať počas olympiády ticho. Číňania schválili prísnejšie pravidlá na zhromažďovanie a demonštrácie. O akúkoľvek verejnú akciu treba požiadať päť dní vopred. „Protestovať je občianske právo. No nesmie sa tým škodiť národným a spoločenským záujmom,“ povedal podľa Financial Times bezpečnostný šéf Pekinského olympijského výboru.
Aj z tohto dôvodu sa žiadne demonštrácie priamo v Pekingu neočakávajú. V prípade, ak by nejakí zahraniční aktivisti skúsili využiť prítomnosť svetových novinárov v meste a poukázať na úroveň ľudských práv v krajine, čaká ich zrejme osud dvoch Američanov a dvoch Britov. Tí tento týždeň roztiahli v meste slogany typu „Sloboda Tibetu“. Polícia ich veľmi rýchlo zatkla a ešte rýchlejšie vyhostila z krajiny.
Disidenti na prázdninách
Čína sa uistila, že nasledujúce dva týždne nebude počuť ani miestnych disidentov. Podľa ľudskoprávnych organizácií mnohých zadržiavajú v domácom väzení, či museli odísť na „prázdniny“ mimo mesta. „Môžem chodiť von, no vždy iba v policajnom aute so svojimi strážcami,“ povedal podľa agentúry Reuters jeden z disidentov.
Nielen pre neohlásené demonštrácie je však v Pekingu vyše stotisíc policajtov. Čína sa obáva, že by olympiádu mohli využiť teroristické skupiny v krajine. Začiatkom tohto týždňa zaznamenali najväčší útok od konca 90. rokov. Dvaja muži zabili v moslimskej provincii 16 policajtov. Včera sa pre anonymné hrozby muselo späť do Japonska vrátiť lietadlo spoločnosti Air China.
Tomáš Vasilko
