Od skončenia finálovej série Stanley Cupu prebehli už dva mesiace. Kde všade ste boli s pohárom?
„Najprv v Kanade za hráčmi a trénermi tímu Red Wings. V druhej polovici júla sme sa s kolegom Mikeom Boltom vybrali s trofejou do Európy na trase Švédsko – Fínsko – Česko – Slovensko – Rusko. Trvá takmer štyri týždne. Putovanie s pohárom sa skončí až začiatkom októbra, keď štartuje nový ročník NHL.“
Čím je pre vás práca so Stanley Cupom zaujímavá?
„Všade, kde príde veľký pohár, vidím rozžiarené tváre hráčov a hokejových fanúšikov. Spoznal som mnohé nové krajiny.“
Líšia sa oslavy hráčov víťazného tímu v Severnej Amerike a v Európe?
„U nás si hokejisti užívajú pohár skôr súkromne na párty s rodinou, s kamarátmi. V Európe je zvykom urobiť zábavu na námestiach pre množstvo fanúšikov. Po prvý raz som to zažil v Moskve 1997, kde ho priniesli hráči Detroitu Igor Larionov, Slava Kozlov, Viačeslav Fetisov a bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Na cestovanie po Európe sa z toho stala tradícia.“
Aký je váš najsilnejší tohtoročný zážitok?
„Keď vo švédskom meste Pitea pri návšteve Tomasa Holmströma krstili v kostole vodou zo Stanley Cupu dvojmesačnú Alvu Holmströmovú, dcéru jeho bratranca Roberta.“
Stanley Cup ste s kolegom strážili ako oko v hlave. Čo dovolíte hráčom, fanúšikom a kedy už zasiahnete – stop?
„Pohár môžu dvíhať iba hráči, ktorí ho vyhrali. Ostatní sa ho môžu dotknúť, fotiť sa s ním. V Trenčíne to využili stovky priaznivcov. Najspokojnejší som, keď pohár stojí na stole. Len čo je v pohybe v niečich rukách, musíme byť v strehu. Občas sa stane, čo by sa nemalo stať – pred tromi rokmi ho hráči Tampy vykúpali v bazéne. Tohto roku pri oslavách v Detroite vypadol ktorémusi z hráčov a poškodený spodok sme narýchlo museli dať do opravy.“
Aké boli oslavy na Slovensku?
„Tomáš Kopecký a jeho ľudia ich zvládli na jednotku. Škoda daždivého počasia, zrejme by prišlo ešte viac ľudí. Držkovú polievku si doma vychutnal priamo z pohára, aj my sme ju po prvý raz v živote vyskúšali. Nebola zlá.“
