Aká je charakteristika dobrej firemnej „univerzity“?
Vladimir Glazunov,
Moskva, Rusko
Vaša otázka sa, samozrejme, týka veľkých spoločností, keďže väčšina iných organizácií si nemôže dovoliť luxus podnikového školiaceho strediska.
A je to skutočne luxus, lebo efektívne programy rozvoja manažmentu môžu poskytnúť firme citeľný konkurenčný náskok. Pri nábore zvyčajne pritiahnu tých najlepších a tých, ktorí už vo firme sú, môže zmeniť zo sľubných na vysoko výkonných.
Všimnite si však slovo „efektívny“. Lebo korporátne univerzity často efektívne nie sú.
Najčastejším dôvodom je, že firmy privedú na výučbu „aktérov“ zvonka. Tým je celý proces podkopaný.
Chcete mať vlastných manažérov pred každou študijnou skupinou, aby zamestnancom demonštrovali, aké myslenie a počínanie predstavuje „úspech“ vo vašej organizácii. To je motivácia – a môže tiež priniesť poriadny rast (nehovoriac už o radosti a zábave) pre manažérov, ktorí budú dočasne nosiť profesorské rúcha.
Firemné univerzity zlyhávajú aj z druhého, zákernejšieho dôvodu: stávajú sa skladiskami skladiskami – čo je zdvorilý výraz pre „smetisko“ – zamestnancov, bez ktorých sa možno niekoľko týždňov zaobísť.
K tomu prirodzene dochádza, lebo len málo manažérov sa ochotne lúči s najproduktívnejšími zamestnancami.
Protiopatrenie spočíva v tom, že treba zabezpečiť, aby manažéri pochopili, že program rozvoja je odmenou za nadpriemerný výkon. Môžu sa doň zapojiť len vybraní a tí najlepší pracovníci – a vyberá ich vedenie spoločnosti a oddelenie ľudských zdrojov.
Pozrite, firemné univerzity sú dosť vzácne a tie dobre vedené neboli vybudované ľahko. No pri správnom postupe môžu byť účinnou silou vedúcou k zmene. Vaša otázka naznačuje, že možno budete mať to šťastie a chopíte sa príležitosti.
New York Times Syndicate začal koncom roka 2005 týždenne uverejňovať otázky čitateľov a odpovede Jacka a Suzy Welchovcov. Otázky sa posielajú na adresu Winning@nytimes.com. Najzaujímavejšie z nich sa dostávajú na stránky New York Times. Denník SME ich prináša v pravidelnom seriáli.