Keď preťalo jeho kanoe cieľovú fotobunku, pádlo ostalo na hladine. Nevyletelo nad hlavu ako v Atlante 1996 alebo pred štyrmi rokmi v Aténach. Dvadsaťdeväťročný Michal Martikán definitívne uveril, až keď mu zavesili na krk zlato.

Amazing (Úžasné). Blikala svetelná tabuľa vo vodáckom areáli v Šun-Ji po prvej jazde Michala Martikána. K najlepšiemu semifinálovému času ho hnala aj Elena Kaliská bežiaca po brehu.

Po prvom kole ostal v mixzóne zdrvený Francúz Tony Estanguet. Slalomárska legenda, víťaz posledných dvoch olympiád, skončil na deviatom nepostupovom mieste.

„Som veľmi sklamaný. Urobil som príliš veľa chýb, na jednom mieste som na pár sekúnd potopil loď. Titul olympijského šampióna je v správnych rukách, vytušil som už asi pred polrokom, že má vyššiu motiváciu. Gratulujem mu. Mrzí ma, že mi nevyšli práve tieto hry,“ športovo uznal kvality súpera Estanguet.

Do finálového kola vyrazil slovenský slalomár na konci šesťčlenného poľa s náskokom necelej sekundy. Udržiaval si ho do devätnástej bránky. Hoci vpálil do cieľa s náskokom 1,96 sekundy, ostal v napätí. Netešil sa. Dvojsekundová penalizácia naskočila na tabuli s pársekundovým oneskorením, vo vzduchu visela obava, či nešlo o ďalší ťuk, ktorý by po sčítaní znamenal po štyroch rokoch znova infarktové striebro so stratou štyroch stotín sekundy. Zlá predtucha sa nenaplnila. „Nechcel som sa predčasne tešiť ako v Aténach, kde sa to neskončilo dobre. Hovoril som si, kým nebudem mať medailu na krku, neuverím,“ povedal 29­ročný Martikán.

Nevysoký kajakár sa po druhýkrát stal olympijským víťazom. Na druhé olympijské zlato čakal dvanásť rokov. Medzitým získal dve strieborné olympijské medialy.

Martikán sa už teší na Londýn 2012

V cieľovej mixzóne MICHAL MARTIKÁN ešte opakoval, že uverí, až keď mu zavesia na krk zlatú medailu. Po Atlante 1996 ju naozaj dostal aj včera v Pekingu.

Mátala vás aténska skúsenosť, keď ste sa radovali už na vode a potom prišla dodatočná dvojsekundová penalizácia a posunutie za Tonyho Estangueta?

„Určite, ale nechcem sa k tomu vracať ako ku krivde. Jednoducho vnútorný hlas mi vravel, radšej počkaj.“

Ako sa vám išlo?

„Obe jazdy boli dosť rýchle na to, aby stačili na víťazstvo, hoci som sa v každej nevyhol ťuknutiu bránky. V prvej sa mi pred štvrtou bránkou zmenila voda, vyhodila ma do tyčky. Potom som sa musel usilovať zmazať stratu. V druhej som išiel o niečo lepšie, no v podstate boli obe podobné. Po drobných chybičkách to dopadlo dobre.“

Čo sa vám premietalo pred finálovou druhou jazdou?

„Nič. Na relax nebol priestor, len som sa sústreďoval na trať. Poriadne sa rozpádlovať a vyraziť na trať.“

V druhej jazde ste na devätnástej bránke pred cieľom mali dotyk. Čo vám prebehlo hlavou?

„Aby som zopakoval to, čo v prvej. Dôjsť čo najrýchlejšie do cieľa, aby dvojsekundová strata nebola pre mňa osudnou.“

V cieli ste pripádlovali k brehu, kde stál váš otec a tréner. Čo ste si vraveli?

„Nič, čakali a sme mlčky dúfali, že môj čas na tabuli ostane najrýchlejší.“

Vyhovovalo vám rozmiestnenie bránok?

„Bolo dosť jednoduché. Na tomto kanáli sa dal postaviť náročnejší slalom.“

Ktoré zlato bolo pre vás ťažšie, atlantské alebo pekinské?

„Ťažko porovnávať. Iná voda, iná konkurencia, iné pravidlá. Priveľa rozdielností. Obe cesty ku zlatu boli veľmi ťažké, preto som rád, ako to dopadlo.“

Na čo ste mysleli pri prechode cieľom, keď ste ostali bez emócií?

„Že sa nemám predčasne tešiť, ako v Aténach.“

Cítili ste to ako satisfakciu za aténsku dodatočnú prehru?

„Neberiem to tak. Radšej ako ďalšie skvelé preteky. K Aténam sa nechcem vracať.“

Po prvom kole ste viedli o 93 stotín. Akú taktickú potrebu to vo vás vyvolávalo. Ísť na istotu alebo ďalej riskovať?

„Zájsť technicky dobrú jazdu, nebolo treba taktizovať. Náskok na takejto ťažkej vode nebol výrazný.“

Okrem víťazstva vám pribudne na konto aj miliónová finančná prémia. Ako ju plánujete využiť?

„Nemám vôbec nijaký plán.“

Vnímali ste divákov, ktorí sa na časti tribúny sústredili pod slovenskou vlajkou?

„Len celkovú výbornú atmosféru, konkrétne slovenský blok som v hukote vody nerozoznal.“

Povedal vám prezident pri gratulácii aj niečo neoficiálne?

„Áno.“

Prezradíte?

„Že mi gratuluje aj on osobne neoficiálne.“

Kedy ste vlastne naplno precítili radosť?

„Až na stupňoch víťazov.“

Máte štvrtú medailu. Máte pre ňu pripravenú vitrínu?

„Ešte nie, ale niečo časom zmajstrujem. Miesto sa nájde.“

Poslúži aj ako hračka pre trojročnú dcérku Tamarku?

„Nemám problém, keď sa s ňou bude chcieť pohrať. A patrí aj mojej manželke za podporu.“

Váš večný rival figuroval pred vaším štartom v semifinále na poslednej možnej postupovej priečke. V cieli ste ho vyradili z finále. Ako ste to vnímali?

„Nemyslím, že som ho vyradil ja. Tony stále patrí k najlepším na svete. Jemu semifinále nevyšlo práve na olympiáde, kde mal šancu zavŕšiť zlatý hetrik. I to sa stáva. Každé preteky sú iné, Tonymu tieto nevyšli.“

On sám v cieli povedal, že posledných šesť mesiacov cítil od vás vyššiu motiváciu, ako mal on. Tušil, že vyhráte.

„On mal možno väčšiu - získať tretie zlato po sebe.“

Pravidlá vo vodnom slalome sa dosť dynamicky menia. Môžu nastať zmeny aj pred budúcou olympiádou v Londýne?

„Iste môžu, ale už nie také výrazné, ako po Atlante, keď sa išlo na lepší čas z dvoch jázd alebo po Aténach, keď sa skrátili rozmery lode.“

Ktorá z vašich štyroch olympijských medailí je naj­vzácnejšia?

„Každá je jedinečná, každú som získal na inom konci sveta v odlišných podmienkach. Zoradil by som ich podľa lesku. Po dvojiciach.“

Uvedomujete si, že ste najlepším vodným slalomárom olympijskej histórie?

„Zatiaľ nie.“

Ako ste spali pred pretekmi, čo sa vám snívalo?

„Ako každý deň, od desiatej, nesnívalo sa mi nič.“

Tešíte sa na olympiádu v Londýne?

„Tak ako na všetky doteraz. Vodný slalom ma stále baví.“

Vojtech Jurkovič

V rodnom meste už hotujú oslavy

Pekinské zlato Michala Martikána, samozrejme, vyvolalo radostný ohlas aj v rodnom Liptovskom Mikuláši. Tí, čo mohli, si jeho jedinečnú jazdu pozreli v práci pred televíznymi obrazovkami, ďalší ľudia zaplnili bary v meste.

O Martikánovom víťaz­stve sa včera živo debatovalo po celom meste. Aj v miestnych baroch.

„Mišovi sme samozrejme držali palce. Verili sme, že získa zlato, čo sa mu na našu veľkú radosť aj podarilo,“ povedal Mikulášan Michal Vejo, ktorý priamy prenos sledoval aj s kamarátmi. Môže sa popýšiť, že je Martikánovým spolužiakom.

„Na druhom stupni v základnej škole sme chodili do hokejovej triedy. V lavici sedel hneď za mnou. Už vtedy bol veľmi zažratý do športu. V škole mal zo všetkého najradšej telesnú výchovu,“ zaspomínal Vejo.

V Liptovskom Mikuláši už pripravujú oslavy veľkého Martikánovho víťazstva. Primátor Ján Blcháč zdôraznil, že Martikán opäť urobil Liptovskému Mikulášu tú najlepšiu reklamu na celom svete.

„Palce mu držalo celé mesto. Priamy prenos sme s kolegami pozerali v mojej pracovni. Navrhnem, aby Michal dostal Cenu mesta, s čím poslanci zastupiteľstva budú určite súhlasiť,“ povedal primátor.

V meste už začali s prípravou osláv. Tie podľa Blcháča výborne zapadnú do víkendového programu v meste. Ale nemusí to byť len Martikán, čí olympijský úspech budú oslavovať.

„Samozrejme, že s veľkým záujmom budeme sledovať, aj ako dopadne ďalšia horúca favoritka Elena Kaliská. Bolo by super, keby sme sa v Liptovskom Mikuláši mohli tešiť z dvoch medailí.“

Vodnému slalomu sa Martikán venuje od deviatich rokov, dlhší čas ho kombinoval s ľadovým hokejom, kde hral ako stredný útočník.

Michal Paška

Estanguet stále patrí k najlepším na svete. Semifinále mu nevyšlo. I to sa stáva.

Michal Martikán, dvojnásobný olympijský víťaz

Božie mlyny to neboli

Jozef Martikán, otec a tréner olympijského víťaza

„Nie, na Božie mlyny neverím. I keď istú športovú satisfakciu za Atény v tom možno nájsť. Ale nemierim to proti Tonymu Estanguetovi. To, čo sa stalo jemu, mohla voda vyviesť aj Michalovi, taký je vodný slalom.

Pred štartom už v jeho pretekárskom veku rady vlastne ani nedávam. Len som naporúdzi, keby sa sám chcel v niečom uistiť alebo rozhodnúť opačne. Nechávam ho koncentrovať sa. Nakoniec ťažko radiť, že tam a tam urob kontru, keď sa pred tým miestom zmení voda. Musí zareagovať sám. To že išiel tesne k žŕdkam, je v dnešnom slalome nevyhnutné, keby prechádzal meter od nich, sotva by mohol pomýšľať na zlato. Ťuk v prvom kole mu nevyčítam, urobila ho voda, vyhodila mu loď na bubláku. V druhom to však už bolo trochu o ležérnosti, dotyk bol zbytočný. Mal som síce prerátané, že by to malo stačiť, ale keby mu naparili ešte nejaký ten náhodný navyše, ako sa stalo v Aténach, bol by druhý o štyri stotiny. Aj tak by som sa tešil zo striebra.

Takto som šťastný, i keď od radosti sa už dnes neskáče do vody. Keby sa to v Pekingu stalo, nemal by som si čo prezliecť. Vážim si Michala, ako zvládol aj atmosféru mimo kanála. Už nebudem rozoberať výpady v českej tlači, ale som si istý, že to nebolo fér. Pretekári sami priznali, že to bola ich chyba.

Pred nami je Londýn 2012, uvidíme, aký kanál tam vymyslia. Má byť niekde okolo Nottinghamu, kde šestnásťročný Michal prvýkrát na majstrovstvách sveta 1995 získal bronz.“

Autor: Peking