BRATISLAVA. Ľudia, ktorí si uložia peniaze na termínovanom vklade v banke na jeden rok, môžu získať vo viacerých z nich úrok nad štyri percentá. Aj keď sa na tom nedá veľmi zbohatnúť, lebo približne na tejto úrovni na budúci rok vzrastú aj ceny, je to pre sporiteľov lepšie ako napríklad pred mesiacom. Na rovnaké obdobie vtedy ponúkali niektoré banky úrok aj o jeden percentuálny bod nižší.
Podľa prieskumu MML agentúry Median SK termínovaný vklad má približne osmina dospelých obyvateľov Slovenska.
Úročenie okolo štyroch percent dávajú v súčasnosti na jeden rok niektoré banky klientom už bez ohľadu na to, či si tam uložia len 20–tisíc korún (663,9 eura), čo je spravidla minimálny vklad alebo do banky vložia napríklad desaťnásobne väčší objem. Stále sa však nájdu banky, ktoré ročné vklady úročia sotva tromi percentami.
Prínos z rastu úrokov o približne jeden percentný bod na vkladoch by mali mať obe strany, nielen klienti, ktorí by mali napríklad na každých desaťtisíc korún vkladu získať o 81 korún (2,70 eura) po zdanení viac ako napríklad v júli. Banky na revanš získajú nových klientov, viac zdrojov a lepšie postavenie na trhu.
Finančníci tvrdia, že zvýšením úročenia vkladov sa len prispôsobujú situácii v eurozóne, kde sú vyššie úrokové sadzby. Je tu aj ďalší dôvod. „Banky sa snažia motivovať ľudí, aby pred konverziou koruny na eurá vložili peniaze na svoje účty radšej už teraz,“ myslí si analytik VÚB banky Martin Lenko.
Úroky tlačí hore kríza
Úrokové sadzby v eurozóne sú vyššie ako na slovenskom peňažnom trhu. Môže za to nedostatok zdrojov, ktoré tamojším bankám chýbajú pre hypotekárnu krízu. Keďže bankám u nás likvidita nechýba, trhové sadzby sú u nás nižšie.
Nedostatok okamžite dostupných peňazí v eurozóne prišiel po tom, ako sa v USA prevalila realitná bublina. Nesplácanie hypoték a pokles cien nehnuteľností spôsobil bankám problémy. „Banky sa navzájom začali podozrievať, a obmedzili objem peňazí, ktorý si navzájom požičiavajú: Čo keby mal čierneho Petra práve ten druhý?,“ vysvetľuje analytik ČSOB Marek Gábriš.
Ďalší rast nebude
Banky si peniaze navzájom požičiavajú iba s vysokými prirážkami oproti sadzbám centrálnych bánk. V eurozóne je základná sadzba na úrovni 4,25 percenta. Trhové úroky podľa analytika Slovenskej sporiteľne Michala Mušáka závisia od základnej sadzby a v súčasnosti aj prirážky za likviditu. Kým ročný Euribor je dnes 5,24 percenta, jeho slovenská obdoba – ročný Bribor je na úrovni 4,58 percenta.
Analytici nepredpokladajú, že by sa úročenie slovenských vkladov ešte výraznejšie zvýšilo.
„Už pravdepodobne v prvej polovici budúceho roka ECB pristúpi k zníženiu svojich kľúčových sadzieb, čo sa prejaví aj v poklese trhových sadzieb,“ odhaduje hlavný analytik Tatra banky Róbert Prega.
Vzhľadom na zvýšenie úrokových sadzieb pre vklady už v tomto období je ich ďalší rast do konca roka limitovaný.
Martin Lenko, senior analytik VÚB banky
