BRUSEL, BRATISLAVA. Európska únia nenašla ani šesť dní po vypuknutí vojny na Kaukaze jednotný postoj. Včerajšie mimoriadne stretnutie šéfov diplomacií 25 členov únie ukázalo, že tábory stúpencov a odporcov tvrdej kritiky Ruska sú nezmieriteľné.
Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier tak radšej oba tábory odhováral od zdĺhavých diskusií a nabádal venovať sa tomu, čo bude ďalej.
Slovákov mal na svojej strane. „Nebudeme hľadať vinníkov ani príčiny konfliktu. Zúžili by sme si priestor na vyjednávanie,“ povedala SME štátna tajomníčka Oľga Algayerová, ktorá zastupovala dovolenkujúceho šéfa diplomacie Jána Kubiša.
Briti proti Francúzom
Plánované dvojhodinové stretnutie v Bruseli trvalo štyri hodiny. Na jednu stranu barikády sa postavili Briti, ktorých podporovali Poliaci, Česi i pobaltské krajiny. Hovorili o neprípustnej ruskej agresii a žiadali tvrdú reakciu Bruselu.
Britský minister zahraničných vecí David Miliband žiadal, aby únia prerušila s Moskvou rozhovory o strategickom partnerstve. Chce o tom opäť diskutovať na septembrovom zasadnutí.
Na opačnú stranu sa postavili Francúzi, predsedajúca krajina únie. Tí pripisujú zodpovednosť Gruzíncom. „Saakašvili bláznivo udrel. Myslel si, že ruský premiér Vladimir Putin im to počas olympiády neoplatí,“ povedal podľa Reuters spolupracovník prezidenta Nikolasa Sarkozyho. Ten v utorok v Moskve dohodol šesťbodový plán prímeria krátko potom, čo ruský prezident Dmitrij Medvedev nariadil ukončenie bojov na Kaukaze.
O Rusku s Ruskom
Šéfovia diplomacií nedokázali spoločne pomenovať, čo sa na Kaukaze stalo. Súhlasili však, že do Gruzínska vyšlú pozorovateľov, neskôr možno i ozbrojených mierotvorcov. Podrobnosti prerokujú v septembri. Sú však závislí od Ruska. Jednotky potrebujú mandát Bezpečnostnej rady OSN, kde má Rusko právo veta.
Autor: Miriam Zsilleov
