Rádioaktívni (13.) - Piraňa ako riešenie

Ešte že snúbenci chodia na služobky aj do vzdialených miest. Tánička má opäť voľný večer a trávi ho s Daxom na gauči v Gyrovom dočasne opustenom byte. Tentoraz zamysleným preberaním Maťových vlasov, kým Daxa sedí na koberci chrbtom ku gauču, nahý, po milo

Pôvodný interaktívny román na pokračovanie.
Všetky jeho diely nájdete na www.sme.sk/radioaktivni/.

Autor: Gustáv Murín

Ešte že snúbenci chodia na služobky aj do vzdialených miest. Tánička má opäť voľný večer a trávi ho s Daxom na gauči v Gyrovom dočasne opustenom byte. Tentoraz zamysleným preberaním Maťových vlasov, kým Daxa sedí na koberci chrbtom ku gauču, nahý, po milostnom zápase spokojne prázdny, zdanlivo bez myšlienky...

„Ozaj, nevidel ťa niekto?"

Táničkina ruka v jeho vlasoch na chvíľu zastane.

„Čo?"

Daxa vyvráti oči nad vlastným prerieknutím v nestráženej chvíli pokojnej nirvány, ale už to nejde vziať späť.

„...keď si prichádzala, nevidela si nikoho?"

Ruka opustí Daxovu hrivu a to ho naozaj zamrzí, nemal s tým začať.

„Ale koho?" Tánička spustí nohy povedľa Daxu a za okamih žuchne na holý zadoček vedľa neho. „O čom to hovoríš?"

Daxa nešťastne vzdychne.

„Sorry, ale... Gyra ti nič nehovoril?"

Tánička na neho pozrie s podozrením.

„A čo mi mal povedať?!"

Daxa zvráti hlavu a ešte na chvíľu zatúži vrátiť všetko späť k sladkej nevedomosti. Ale už to nejde, musí to dostať von. Možno to tak aj bude lepšie, či nie...?

„Preboha!"

Tánička po dlhom Daxovom monológu konečne prehovorí, ale jej tón Daxu celkom zmätie. Ona sa smeje!

„Vy ste ale kombinátori!"

„Ale veď tu sú fakty. Smrť riaditeľa, vlámanie, čudní chlapíci ako sledovačka."

Tánička sa rázne postaví, odloží pohár vína a začne sa obliekať.

„Kam ideš?" protestuje zmätený Daxa.

„Dnes sa chcem naozaj vyspať, zlato, zajtra skoro ráno nasadzujem ten váš slávny test, tak buď rád, že som zodpovedná..."

Daxa vôbec nie je rád, ale odovzdane sleduje, ako Tánička zápasí s neposlušnými tangáčmi a len akoby pre seba prehodí:

„Chceš počuť fakty?"

Daxa bezradne prikývne.

„Pri tých svojich šachových kombináciách ste celkom zabudli na dámu..."

„Na akú dámu?"

„Dcéra toho zastreleného riaditeľa ju volá Piraňa, inak sa im obecne hovorí zlatokopky. Mladé, bez škrupulí, majú čo ponúknuť a vedia si za to veľmi veľa zobrať. Tak taká sa zavesila na tohto veľmi úspešného pána, ktorý vám dal tie vzorky."

Daxa nevychádza z údivu.

„Aká dcéra, odkiaľ to všetko máš?"

Tánička sa len usmeje.

„Svet je malý, zlato. S tou dcérou zastreleného riaditeľa spolu sedávame na tribúnkach pri stolnotenisových turnajoch, čo je pekná nuda. Jej frajer je najlepší kamoš môjho snúbenca. Sú ako dvojičky."

Daxa zarazene mlčí. V tomto malom svete zjavne každý každého pozná, len on je mimo. Ale Tánička si jeho dilemy nevšíma, pokračuje.

„Jej otecko nebol hocikto. Ten mal rozohrané veľké hry. Veď za jeho šéfovania dosiahol rozpočet ich výskumného ústavu ročný obrat - jednu miliardu..."

„Miliardu?!"

„Nepredstaviteľné číslo, že? Na Ústave to má svojou prácou otočiť do osemsto ľudí a všetky tie neuveriteľné zmluvy a zákazky podpisuje jediný riaditeľ."

„Hm, kvôli tomu sa oplatí ráno vstávať..."

„A vďaka Pirani nevstával sám. Doviedla ho k rozvodu, prečo by ho nedoviedla k smrti?"

„Čo by z toho mala?"

Tánička ako v inverznom striptíze pred lačným Daxom zahaľuje čoraz viac z vnadnej ponuky tohto večera. Sem patria aj jej v našich končinách nevídané „africké" prsia. Nevytvárajú obvyklú slzu prsníka, ale pevný, výbojne vztýčený kužeľ. A na ňom ešte jeden tvorený vypuklými dvorcami a na nich do tretice pyramídka bradaviek. Neuveriteľný vynález prírody, ktorý videl Daxa po prvý krát v nejakej knižke od Zikmunda a Hanzelku z Afriky a teraz má tú mladučkú domorodku tu. Pri prudkých pohyboch jej prsia pružne poskakujú a Daxa zvažuje mierny tlak medzi nohami a možnosti jeho využitia tak intenzívne, že na okamih zabúda na tému. Ale Tánička nie.

„Uvažuj, o chvíľu sa tu roztočí jeden veľký kolotoč peňazí, o ktorom verejnosť nemá ani potuchy. Tá miliarda bola len výskumnou časťou biznisu, v ktorom sa rádioaktívny prach mení na čisté zlato. Na likvidáciu jediného reaktora sa u nás má minúť 45 miliárd a plánujú sa na odstavenie štyri. No a skúsenosti s likvidáciou tej nešťastnej havárie, z ktorých máme vzorky, sú to zlato. Tie naše výsledky sa budú ešte komusi veľmi hodiť..."

„A čo s tým má tá... jeho mladá... Piraňa?"

„Liezla mu na nervy, nemala úroveň. On bol v balíku. Vieš si predstaviť tie provízie z odporúčacích štúdií na zákazky, kde ide o stovky miliónov? Už jej mal dosť, aj jej nenažranosti, a hrozilo, že sa vráti k rodine..."

„Odkiaľ to vieš?"

„Nezabudol sa pochváliť dcére, než ho zastrelili."

Tánička je už takmer hotová. Len ešte dokončiť maskovanie všetkými tými farbičkami a špirálami, z ktorých majú zase kozmetické firmy svoje miliardy. Daxa posmutnie.

„Nejako sa to zamotáva. Prečo by ho zlikvidovali ešte skôr, než sme vôbec pohli s tými vzorkami? Ak ho nezabili kvôli nim, tak prečo vlastne? Alebo ho potrebovali umlčať, lebo si bol istý, že v nich niečo je a hovoril o tom, vyhrážal sa, licitoval, zdvíhal cenu... čo vlastne?"

Tánička mykne plecom až sa jej rozmaže práve nanášaný tieň.

„Čo ja viem. Netráp sa s niečím, čo nevyriešiš. "

Tánička už je hotová, stavia sa pred Daxu a dáva mu naozaj len letmú pusu, aby si nerozmazala s takou pozornosťou nanesený rúž. A on nevychádza z údivu, ako ľahko sa žije tým, čo neriešia neriešiteľné záhady.

Daxa sedí na hrane stola v Gyrovej novej pracovni. Ledva sa tam preňho nájde miestečko, lebo Gyra má už opäť na stole bordel horotvorných rozmerov, ako v ich pôvodnej spoločnej starej pracovni...

„Sme v koncoch. Nič nám nevychádza. Ako by tá rádioaktivita ani nebola."

Gyra pokrúti hlavou: „Aj ja len tápem. Chytám sa každej informácie, čo zachytím. Ale ani mne to nedáva zmysel. A určite nie v prípade našich testov. Je to záhada, ale tam, kde nevieme prečo a ako, tam začína veda."

Gyra pozrie vážne na Daxu a odmlčí sa, aby ho prinútil spozornieť.

„Pozri, priznajme farbu. My sme v téme rádioaktivity amatéri. Nám niečo vyšlo, či skôr nevyšlo, ale o príčinách toho veľa nevieme. Vlastne skoro nič... Ale aj to nič nám teraz môže veľmi dobre pomôcť."

„Ale, a to ako?"

„Nič je predsa nevinné. S tým môžeme vyjsť aj na verejnosť."

„Noviny?!"

Gyra vyvráti zhrozene oči.

„Ostaň vedcom - konferencia. Vedecká konferencia, kde budú sedieť skutoční fachmani. My im to predostrieme ako na lopate a nech si hlavu lámu oni. Určite ich to bude zaujímať. To si píš."

„Nie, dnes nie..."

„Ale, Táni..."

„Buď rozumný, zlatko. Ženy majú svoje dni a muži zasa svoje konferencie. Sústreď sa na svoju prednášku, Maťko. Máš to aj s prezentáciou v PowerPointe všetko nachystané, len pozor na anglickú výslovnosť tých odborných výrazov. Ale ja viem, že to zvládneš. Budeš skvelý, budú ťa počúvať, bude to bombové, uvidíš!"

Na konferencii v Krakove s názvom „Environmental Radioactivity and its Impact to the Human Population" Daxov referát zjavne nikoho nezaujal. Fero Gyra síce zistil, kedy sa vhodná a časovo i miestom najbližšia medzinárodná konferencia koná a na jeho popud organizátori Mateja Daxu ako šéfa laboratória aj ochotne pozvali, ale potom, čo práve doreferoval, predviedol všetky výsledky a skončil sériou otázok do publika, vládne v konferenčnej sále mrazivé ticho. Nikto sa neozve. Dokonca ani predsedajúci tejto odbornej sekcie neskúsi obvyklú zdvorilostnú otázku, ktorou sa má zakryť rozpačité ticho v sále. Predsedovia sekcií sú zvlášť vyberaní aj preto, aby vedeli diplomaticky volenou otázkou povzbudiť každého prednášajúceho. Ale práve tento predseda nepovie ani slovo navyše. Vedecky neutrálnou angličtinou ešte raz osloví sálu.

„Nejaké otázky, vážené kolegyne a kolegovia?"

Tie sekundy sú pre Daxu neuveriteľným mučením. Nezdvíha sa jediná ruka, nezaznie ani len polohlasná poznámka. Zjavne ich to nezaujalo a predseda sekcie ten nezáujem zdieľa s nimi. Rýchlo si odkašle:

„Ak nie sú žiadne otázky, ďakujem doktorovi Daxovi za prednesený príspevok z trocha iného uhlu pohľadu, než sme zvyknutí. Nasleduje prednáška s názvom..."

Je to dokonalé fiasko.

Zvyšok konferencie prebieha v rovnako ospalej atmosfére. Až na to, že tentoraz sa zo sály ozývajú otázky a rečníci odpovedajú. Dlho, podrobne a pre Daxu nudne. Ako rodený experimentátor zisťuje, že sa ocitol v spoločnosti samých meračov. Technicky zdatní a dobre vyškolení vedeckí úradníci za štátne, regionálne, európske i nadačné peniaze merajú už celé roky stupeň rádioaktivity vo vode, pôde a vzduchu. Merajú vytrvalo a rovnakými rutinnými metódami celé týždne, mesiace a roky na tých istých miestach s rovnako negatívnymi výsledkami. Najviac Daxu zaujala výskumná skupina, ktorá merala rádioaktivitu v hubách a lesných plodoch. Úžasný život výskumníka - chodiť po horách, zbierať dubáky, nič v nich nenájsť a tak si bezpečne pripraviť hubovú praženicu. Pravda, ako sami pripomenuli, štyri roky po Černobyle v pohorí Koraple pri Štajerskom Hradci huby veselo žiarili - až 1000 Bq na kilo čerstvej hmoty. S výnimkou bedli jedlej, ktorá z neznámych dôvodov rádioaktivitu z pôdy neťahá. Lenže, paradoxne, rastlinám i živočíchom sa v zakázanej černobyľskej zóne nad očakávanie dobre darí.

Tým aj zaujímavosti toho dňa pre Daxu skončili. Ďalší rečníci už čakali v rade, aby slávnostne oznámili že aj v ich rajóne, lese a rieke nespozorovali žiadne bezpečnostné riziko, tak ako rok predtým a rok predtým a rok predtým a roky predtým... Daxovi to nejde do hlavy.

„Prečo teda merajú, keď vedia, že na nič neprídu? Veď ako by mohli nájsť v nejakej rieke zvýšenú rádioaktivitu, keď sa široko ďaleko nestala žiadna udalosť, ktorá by tú rádioaktivitu do tej rieky zaniesla? Už desaťročia sa nestalo nič mimoriadne, musia teda vedieť, že nič mimoriadne nenamerajú..."

Daxa sa to šeptom pýta solídneho pána v obnosenom obleku, ktorý na konferencii sedí vedľa neho a celý čas udatne mlčí. Ale aspoň nespí, ako niektorí v sále. Ten pán po Daxovej otázke zvraští čelo, akoby sa práve dozvedel, že najbližší rečník má slabý žalúdok a svoj referát prevažne odgrgá. Ale potom predsa len odpovie:

„Pre istotu..."

Daxa je ohromený. Celé tímy vysokovzdelaných ľudí s najnovším špičkovým technickým vybavením celé roky za enormné náklady dodávajú ľudstvu vopred predvídateľnú správu, ktorá znie - nič sa nestalo, nič sa nedeje. Daxa nezvratne dochádza k záveru, že Gyra je kretén, keď ho na túto konferenciu nalákal, čím zbytočne vyčerpali pridelené cestovné prostriedky ich laboratória na celý zvyšok roka. Jedinou útechou je, že sa tým čiastočne vysvetlil nezáujem zahraničných kolegov o ich dilemu. Skrátka, Daxa je tu omylom. Na konferencii, ktorej heslom je „nič sa nedeje", je naivné čakať, že sa niečo mimoriadne, nepredvídateľné stane. Tento záver Daxu aspoň trochu uspokojí. Ale predčasne...

(pokračovanie už zajtra)

Za správnu odpoveď na otázku, aké budú výsledky získané z nových vzoriek po nočnej jazde, odmeňujeme Zuz Dubcovú.

Ostatní sa ju dočítate už v dnešnej kapitole. Čítajte pozorne!