a viac ohrožované tým, že na štyristo krokov stály proti nemu tlupy maďarské, ktoré raz pod červeno-bielo-zelenou zástavou, raz pod červenou zástavou číhaly na to, aby prepadly jeho pokojných pracujúcich obyvateľov. Nebudeme viac vystavení posmevačným vyvolávateľom sprostých boľševických ideí a urážlivých hesiel proti naším ľuďom. Dunajské korzo nebude mať príležitosť byť svedkom bezuzdnej demagógie...
Hlavne zasluhujú pochvalu tí vojaci od Stráže slobody, ktorí prví prelezúc popod most prekvapili maďarskú stráž, pretrhli dróty od ekrazitu, nahromadeného za účelom zničenia veľkolepého mosta, stráž zajali, a tak znemožnili zoskupenie sa maďarskej posádky, ktorá bola tak prekvapená, že nemala času použiť zbrane proti našim vojakom...
V tlupách vodí naše vojsko po moste na našu stranu zajatých maďarských vojakov, ktorí zaplňujú jednotlivé kasáreňské dvory, preváža ukoristený materiál a na druhej strane robí poriadok. Zmizly maďarské zástavy, padajú ohromné tabule s maďarskými nápismi (rozostavané na južnom brehu tak, aby sa daly z Bratislavy čítať), ktorými chceli u nás robiť propagandu pre svoje záujmy, utíchol provokujúci pokrik – južný breh Dunaja pred Bratislavou je náš.“
Autor: združenie Devínska brána
