Podnikatelia budú potrebovať doklady o premeraní vonkajších zdrojov hluku asi len pol roka. Potom ministerstvo zdravotníctva povinnosť zo zákona odstráni.
BRATISLAVA. Od prvého septembra hrozí podnikateľom, že si od nich kontrola z Úradu verejného zdravotníctva vypýta doklad o premeraní hluku za uplynulý rok.
Ak ho nebudú mať, môžu dostať pokutu od päťtisíc po pol milióna korún. Zmenu zaviedol zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý vstúpil do platnosti v septembri minulého roka. Znamená to, že o dva týždne, keď jeden rok uplynie, by každý podnikateľ mal mať doklad o premeraní vonkajších zdrojov hluku.
Ministerstvo zdravotníctva, ktoré pôvodný zákon predkladalo, aj Úrad verejného zdravotníctva, ktorý by na jeho dodržiavanie mal dohliadať, priznávajú, že povinnosť každoročného merania spôsobuje problémy a plánujú zákon zmeniť. Slová „raz ročne“ chce ministerstvo zo zákona odstrániť novelou, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť vo februára budúceho roka.
Podnikatelia si tak budú musieť meranie spraviť, len ak na to bude dôvod. V medzičase povinnosť pre podnikateľov podľa úradu aj ministerstva platí a treba ju dodržiavať.
Kto môže čo kontrolovať
Kontrolovať doklady o meraní hluku môžu pracovníci miestneho úradu verejného zdravotníctva. Pred kontrolou sa musia preukázať služobným aj občianskym preukazom. Doklad o premeraní hlučnosti za uplynulý rok musí mať podnikateľ podľa vyjadrenia úradu vystavený na zariadenia, ktoré spôsobujú hluk v životnom prostredí.
Kontrolór by si nemal pýtať doklady ku kancelárskemu vybaveniu, keďže je podľa hygienických pravidiel súčasťou pracovného prostredia. Teda miesta, kde ľudia pracujú za peniaze alebo tam, kde ich zarábajú.
Môže však skontrolovať firemný automobil či výstup klimatizácie, ktoré spôsobujú hluk na verejných miestach a zasahujú tak do životného prostredia ľudí mimo firmy.
Pracovníci úradu môžu aj samostatne merať úrovne hluku, ale mali by len overovať správnosť údajov na už existujúcich dokladoch. Ten môže vystaviť len firma s meračským oprávnením.
Zmerať nie je u koho
Firiem s oprávnením merať, je na Slovensku menej ako sto. Práce majú veľa aj bez toho, aby raz ročne premerali všetky zdroje hluku. Sú vyťažené na mesiace dopredu. Aj keď zaregistrovali zvýšený záujem o meranie, dopyt pokryť nestihnú.
„Sme na hranici preťaženia. Dnes mi napríklad volali firmy z Bratislavy, ktoré potrebovali premerať stovky zdrojov hluku, čo je práca na mesiace. Musel som ich odmietnuť,“ povedal majiteľ firmy A& Z Acoustics Peter Zaťko.
Fakt, že všetky zdroje hluku nie je možné premerať, potvrdil aj vedúci Národného referenčného centra pre hluk a vibrácie Peter Rybár. Dodal, že nie je v silách úradu, aby na dodržiavanie zákona v tomto znení dôsledne dohliadal. Zoznam firiem oprávnených vykonávať merania sa dá nájsť na webovej stránke úradu verejného zdravotníctva.
Za minimálne päťtisíc korún
Podľa Zaťka cena za meranie jedného malého zdroja hluku neklesne pod päťtisíc korún. Bežné meranie však býva komplikovanejšie a drahšie.
Napríklad Slovenský plynárenský priemysel utráca už v súčasnosti na merania milióny korún. Slovnaft vynaložil na merania hluku v roku 2007 približne jeden a pol milióna korún.
Zákon o ochrane zdravia
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií sú povinní:
zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom,
zabezpečiť objektivizáciu a hodnotenie hluku, infrazvuku a vibrácií raz za rok.
Je to problém, ktorý treba riešiť inak
Vedúci Národného referenčného centra pre hluk a vibrácie PETER RYBÁR tvrdí, že zákon, ktorý mal ľudí lepšie chrániť pred hlukom, úradu situáciu skôr skomplikoval.
Čo je to hluk? Čo mám zmerať, ak potrebujem zmerať zdroj hluku?
„Hluk je každý rušivý, škodlivý alebo nepríjemný zvuk. To je základná definícia. Čo presne máme považovať za škodlivý či rušivý zvuk, hovorí vyhláška, v ktorej sú presne určené hodnoty, aký hluk ešte musíme znášať – kde je hranica.“
Hluk je teda problém?
„Samozrejme. Veľký problém a bude čoraz väčší.“
Prečo?
„Jednak stále je stále viac zdrojov hluku, ale prispieva aj bezohľadnosť ľudí a odosobnenie sa od spoločenstva. Voľakedy by si ľudia na dedinách nikdy nedovolili robiť hluk v sobotu či nedeľu. Hluk prvýkrát u nás riešil už František Jozef II. Okolo roku 1781 vydal zákon, ktorý cez soboty a nedele zakázal vykonávať hrmotné roboty.“
V čom je problém so súčasným zákonom?
„Zákon hovorí, že podnikateľ musí zabezpečiť objektivizáciu hluku a iných rušivých vplyvov raz ročne. Podobnú povinnosť ukladal aj predchádzajúci zákon, ale bez termínu. Kontrolovali sme teda tak, že zamestnávateľ bol povinný si hluk kontrolovať, ale doklad sme vyžadovali len vtedy, keď sme ho potrebovali. Napríklad ak uvádzal do prevádzky nové zariadenia alebo ak sme mali sťažnosti. Teraz by musel merať každý rok a my by sme to mali kontrolovať. To sa nedá stíhať. Ani pre úrad, ani pre meračov.
Prečo sa zákon menil?
„To by som aj ja rád vedel. Možno nejakému právnikovi chýbal presný termín, tak ho tam dal.“
Môžete ako úrad robiť vlastné merania?
No... môžeme, ale mali by sme sa ohlásiť. Povinnosť zmerať má však podnikateľ samotný. My len kontrolujeme, či sú doklady, prípadne premeriame hluk, či sú údaje v poriadku.
Nebolo vopred ohlásené meranie bezzubé? Ak podnikateľ vedel, že prídete, mohol hluk dočasne znížiť?
Podnikatelia si takéto veci nedovoľujú. Vedia, že ľudia sú citliví, vnímajú ich aktivity a sťažovali by sa opäť. Moji kolegovia stále chodia po meste. Nie vo veľkom rozsahu – je nás málo, ale vieme, kde máme citlivé miesta. Vieme, kde máme chronických porušovateľov aj chronických sťažovateľov. No je pravda, že ľudia, ktorí sú hluku vystavení dlhšie, sa naň občas stanú citlivejšími. Potom im prekáža, aj keď už spĺňa normy.
