LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Zlatý olympijský medailista Michal Martikán sa včera dopoludnia vrátil do Liptovského Mikuláša. Do rodného mesta mal z Pekingu veľmi naponáhlo. V Areáli vodného slalomu Ondreja Cibáka chcel v televízii sledovať jazdy slovenských reprezentatov vo vodnom slalome.
Martikán letel z Pekingu hneď prvým lietadlom, ktoré bolo k dispozícii. Prezidentským. Z bratislavského letiska sa súkromným lietadlom presunul do Popradu, odtiaľ autom do Liptovského Mikuláša.
Keďže oproti pôvodným plánom mal menší časový sklz, jeho prvé kroky neviedli domov ani na mikulášsku radnicu, kde ho čakal primátor Ján Blcháč, ale rovno do Areálu vodného slalomu Ondreja Cibáka. Tam ho už privítala bezmála stovka fanúšikov.
Gratulačné esemesky
Všetci zhodne gratulovali olympijskému šampiónovi. Fotografovalo sa na pamiatku.
Potom sa už Martikán chystal na sledovanie finálovej jazdy bratov Hochschornerovcov.
„Pevne verím, že zlatá medaila im neujde,“ hovoril pred finále. Medzi divákmi, ktorí si pri televízore pozreli zlatú jazdu Hochšíkov, nechýbali ani ďalšie zvučné mená vodnoslalomárskeho športu: Ján Šajbidor, Alexander Slafkovský mladší či čerstvý juniorský majster sveta Martin Halčin.
Po tom, čo Hochschornerovci triumfovali, vypukla v Liptovskom Mikuláši nefalšovaná radosť. I keď najväčšie oslavy sa ešte len chystali.
Michal bežal do auta po mobilný telefón a rýchlo začal písať esemesku. Tipovať komu, nemalo význam. „Píšem Peťovi a Paľovi, blahoželám im k zlatej medaile,“ povedal. Text jeho správy bol veľmi stručný, ale o to výstižnejší – famózne.
Na rukách mal takmer neustále dcérku Tamaru. „Je tu príjemná atmosféra, ale ja si na takéto oslavy nepotrpím. Som veľmi rád, že môžem byť s ľuďmi, ktorých mám rád a ktorí mi držali palce,“ povedal.
„Aké šance dávate Elene Kaliskej?“ spýtali sme sa ho tesne pred štartom slovenskej reprezentantky. „Samozrejme, že jej budem držať palce. Patrí medzi najlepšie slalomárky na svete a verím, že to potvrdí aj vo finálovej jazde. Ak jej vyjde a neurobí neočakávanú chybu, ktorú u nej nepredpokladám, verím, že bude zlatá,“ prognózoval dvadsaťdeväťročný olympijský medailista.
Kaliská bola po semifinále pôvodne na druhej priečke. Pri vodnom kanáli v Liptovskom Mikuláši spôsobilo veľkú radosť aj rozhodnutie rozhodcov. Tí uznali protest našej výpravy proti dvojsekundovej penalizácii.
Elena, drž sa!
Pred finále tak mala výbornú pozíciu a nikto z jej fanúšikov nepochyboval, že bude triumfovať.
„Ťukla do brány, vyhrá Elen. Určite vyhrá,“ znelo v Liptovskom Mikuláši po minutí bránky francúzskej reprezentantky Ferovej. Keď ešte ďalšia z Kaliskej súperiek, Češka Hilgertová spravila eskimáka, pred Eleninou jazdou, už začali s prípravou osláv.
„Elena, drž sa,“ hovoril Martikán tichým hlasom. Po víťaznej jazde všetci jasajú. Slovensko má ďalšiu zlatú medailu.
Martikán berie do rúk mobil a v správe jedným slovíčkom Kaliskej oznamuje, čo si myslí o jej výkone – famózne.
„Elenka ako jediná pretekárka zvládla druhú jazdu veľmi dobre. Podľa mňa trať v Pekingu bola v podstate jednoduchá, ale išlo o olympiádu a na tej chce každý dosiahnuť čo najlepší výsledok. Človek cíti veľkú zodpovednosť, no Elena sa aj s týmto faktom dokázala v pohode vyrovnať.“
Po náročnej sezóne, dlhej olympijskej príprave sa Martikán v týchto dňoch chystá trošku oddychovať.
