Čo ste ako asistent komunitného sociálneho pracovníka robili?

„Väčšinou pracujeme v teréne, v komunite. Ide predovšetkým o sledovanie školskej dochádzky detí, hygieny niektorých rodín, pomoc pri hľadaní zamestnania, sprevádzanie na súdy, úrady, lekárske vyšetrenia. Ďalej treba pomáhať rodinám, ktoré boli deložované, takže sme robili aj mediátorov medzi komunitou a úradmi. Mnoho rodín má problémy s exekúciami, tým sme sa snažili dohodnúť splátkové kalendáre. A často sme museli zasahovať v rodinách, kde sa rodičia nestarali o svoje deti.“

Čo znamená zníženie počtu sociálnych pracovníkov pre rómsku komunitu? O čo prišli rodiny, keď človek, ktorého potrebujú, im prestal pomáhať?

„O mnoho. Už sa nemajú na koho obrátiť so svojimi problémami a sami si v mnohých prípadoch nedokážu pomôcť. Bohužiaľ, žiaden úrad ani inštitúcia nenahrádza našu činnosť. Ich práca je zameraná len na administratívu, nie na konkrétnu prácu s klientom. Nás klienti žiadali o pomoc aj po osemhodinovom pracovnom čase a my sme im nemohli povedať: nie.“

Čo to znamenalo pre vás? Museli ste sa hlásiť na úrade práce?

„Momentálne som evidovaná na úrade práce a vykonávam dobrovoľnícku službu (jedna z foriem aktivačnej činnosti – pozn.). Je to však dosť veľké mínus aj pre môj rodinný rozpočet. Je veľmi smutné, že ministerstvo práce a všetky kompetentné orgány odďaľujú spustenie tohto veľmi dôležitého programu.“