Preslávil ho známy výrok: „Je to všetko veľmi komplikované.“ A bolo. Hneď potom ako 12-ročné úspešné obdobie v kresle ministra školstva vymenil za úrad rakúskeho kancelára. Od začiatku to mal ťažké. Funkciu prebral v roku 1983 po slávnom sociálnodemokratickom kancelárovi Brunovi Kreiskom len veľmi nerád. Navyše sa musel postaviť na čelo prvej koalície so slobodnými a ich nacistickou minulosťou. Koalícia nebola obľúbená a nový kancelár musel riešiť jeden škandál za druhým. Dva z nich ho dokonca dostali pred súd. V prvom prípade išlo o dodávku zbraní pre Irán od firmy Noricum. Sinowatz sa musel neskôr pred súdom obhajovaž, že nezneužil svoj úrad, neohrozil neutralitu a tým povesť krajiny vo svete. Nakoniec ho oslobodili, hoci až v roku 1993.
Škandál okolo Kurta Waldheima ho dorazil úplne. Deň po zvolení kontroverzného prezidenta, ktorého voľbu svet bojkotoval pre jeho nacistickú minulosť, Sinowatz odstúpil z postu rakúskeho kancelára. V roku 1992 ho dokonca súd odsúdil na peňažnú pokutu za krivé svedectvo. Dokázal mu, že na predsedníctve sociálnych demokratov hovoril o „hnedej minulosti“ kandidáta strany Waldheima, ale poprel to.
Radšej sa tak pripomínajú jeho reformy na ministerstve školstva. Aj preto o ňom terajší rakúsky kancelár Alfred Gusenbauer hovorí ako o človeku „s veľkými skúsenosťami, múdrosťou a ľudskosťou“.
* 5. 2. 1929
† 11. 8. 2008
Autor: mim
