Na záver oficiálnej tlačovky, keď už zahraničné kamery boli povypínané.
Vyhrali ste s vyše štrnásťsekundovým náskokom. Napadlo vám niečo také pred štartom?
„Ani vo sne. Sama som bola prekvapená. Bol to výsledok mojich vyrovnaných jázd, ale aj dôkaz náročnosti kanála v Šun-ji. Vždy som tvrdila, že táto voda je najťažšia na svete.“
Ale tiež vravíte, že bránky boli rozmiestnené ľahko?
„To je pravda, ľahká trať na ťažkej vode. Ktovie, či by sme niektorá došli do cieľa, keby to s bránkami skomplikovali. Dúfam, že tento kanál ostane slúžiť vodnému slalomu aj naďalej. Veľmi ma mrzí, že svoj účel už neplní areál v aténskom Helleniku, kde sa už nejazdí.“
Videli ste, ako dopadli vaše najväčšie konkurentky Nemka Bongartová a Češka Hilgertová?
„Nie. Pripravovala som sa na svoje jazdy. Ale je mi ľúto, že nestáli pri mne na stupni víťazov.“
Po prvom kole ste v cieli očividne dusili zlosť. Pocit krivdy?
„Bola som si istá, že som žiadnu bránku neťukla. Stopercentne. Zároveň som vedela, že rozhodcovia svoje verdikty nezvyknú meniť v prospech pretekára. Padlo mi dobre, keď som sa tesne pred finále dozvedela, že idem z prvej pozície.“
Čínska novinárka sa pýtala na váš vítazný recept. Vyzradili ste všetko?
„Všetko, čo sa však po vyhraných pretekoch hovorí ľahko. Že treba mať všetko usporiadané v hlave a hlavne poctivo natrénované. A šťastie, aby vás nepodrazila nevyspytateľná voda.“
Na čo ste mysleli na stupni víťazov?
„Na všetkých doma, čo mi držali palce, a na každého, komu som urobila radosť. Vodný slalom je na Slovensku výnimočný šport, dúfam, že vyrastú nasledovníci Martikána, Hochschornerovcov. Aj kajakárky.“
Po Pekingu je Londýn novou olympijskou výzvou. Tam môžete napodobniť bratov Hochschornerovcov s ich zlatým hetrikom. Čo vy na to?
„Lákavá predstava, ale dosť ďaleká. S vodným slalomom nemienim končiť. Moja kamarátka Štépy Hilgertová má dnes toľko rokov, koľko by som mala ja tam. Stále je vo forme, hoci silná voda jej útlej postave nesadla.“
Ako ste zvládli odklad štartu pre úder blesku?
„Snažila som sa dodržiavať to isté, čo deň predtým. Aj keď dlhšie nervové vypätie bolo cítiť. Každá pretekárka bola na tom rovnako. V semifinálovej jazde sa vlnky stavali proti mne, no nenechala som sa zlomiť. Vo finále to už bola pohoda, loď sa krásne kĺzala. Voda mi ukázala vľúdnejšiu tvár. Pocit v cieli a teraz je čím ďalej úžasnejší. Dvakrát vyhrať olympiádu, s tým sa tiež treba vyrovnať. Príjemný problém. Ale smoly som si v začiatočných rokoch kariéry užila tiež dosť.“
Bola som si istá, že som žiadnu bránku neťukla. Stopercentne.
Elena Kaliská, olympijská víťazka
Autor: Peking
