Antonín Novotný – do januára 1968 prezident republiky a prvý tajomník KSČ. Hlavný predstaviteľ tvrdého jadra strany, proti ktorému sa v druhej polovici 60. rokov sformovala vnútrostranícka opozícia na čele s Dubčekom. Jeho pád naštartoval obrodný proces.
Alexander Dubček – prvý tajomník ÚV KSČ, symbol Pražskej jari a reformného procesu, ktorý presadzoval pod heslom socializmu s ľudskou tvárou. V auguste 1969 podpísal tzv. obuškový zákon, ktorý legalizoval zásah moci proti odporcom okupácie. V období normalizácie bol pod dohľadom ŠtB.
Josef Smrkovský – od apríla do septembra 1968 predseda parlamentu. V 50. rokoch bol odsúdený v procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami, neskôr ho rehalilitovali. Počas Pražskej jari patril k najbližším spolupracovníkom Dubčeka. Po okupácii podpísal moskovské protokoly, ktoré znamenali nástup normalizácie.
Ludvík Svoboda – po páde Novotného prezident. Verejne odsúdil vstup okupačných vojsk a odmietol vymenovať tzv. robotnícko-roľnícku vládu. Aj vďaka nemu Rusi prepustili Dubčeka a vedenie strany z Moskvy. Po nástupe Husáka podporil proces normalizácie.
Gustáv Husák– od apríla 1968 podpredseda československej vlády. V 50. rokoch ho komunisti uväznili, v 60. rokoch rehabilitovali. Podporoval Dubčeka, po jeho páde sa stal symbolom normalizácie. Dodnes je považovaný za jedného z najtalentovanejších komunistických politikov, ktorý svoju rolu tragicky nezvládol.
Oldřich Černík – od apríla 1968 predseda československej vlády. Kontroverzný politik, ktorý hral podľa viacerých na dve strany – s reformistami aj s Moskvou. Podpísal moskovské protokoly, v roku 1970 ho napriek tomu odvolali z funkcií a vylúčili zo strany.
František Kriegel– v roku 1968 poslanec a člen ústredného výboru strany. Reformný politik, ktorý ako jediný nepodpísal moskovské protokoly. Nehlasoval ani za zmluvu o „dočasnom pobyte“ sovietskych vojsk, je jedným z prvých signatárov Charty 77.
Autor: vag
