BRATISLAVA. Na otázku, čo ich prvé napadne pri slove Maďar, mnohí žiaci spomenú Hedvigu Malinovú, či protimaďarské výroky ako Maďari za Dunaj, alebo že Maďari prišli na poníkoch a okupujú Slovensko. Tému si spájajú s menami politikov ako Csáky, Bugár či Slota.
Vo všeobecnosti platí, že deti kultúrne odlišnosti vnímajú dobre, pri zmienke o konkrétnych menšinách je to horšie.
Dôkazom je najnovší reprezentatívny výskum Nadácie otvorenej spoločnosti a Centra pre výskum etnicity a kultúry. Zapojilo sa doň 955 deviatakov, ktorí svojimi odpoveďami z marca a apríla tohto roku prekvapili.
Postoj k Maďarom zaskočil
Od septembra pribudne žiakom vo vyučovaní nová téma, multikultúrna výchova. Má prispieť k tomu, aby boli tolerantnejší k druhým. Autori prieskumu sa zhodujú, že preukázal, aká je potrebná.
Pätnásťroční žiaci ich zaskočili najmä svojím postojom k Maďarom, ktorí sú najnegatívnejšie vnímanou menšinou.
Predstihli Rómov, ktorí podľa Vladimíra Rafaela z nadácie vyznievajú v prieskumoch zle už od 90. rokov.
To, ako dopadli Maďari, ho mrzí, ale ešte viac to, že deti začínajú používať slovník politikov.
Autori výskumu si tento postoj vysvetľujú tým, že od vstupu SNS do vládnej koalície sa častejšie spomínajú nacionalistické témy.
Vedomosti majú z médií
Deviataci čerpajú vedomosti najmä z médií, kde politici svoje názory prezentujú. Do veľkej miery ich ovplyvňuje i rodina. O to dôležitejšie podľa Rafaela je, aby sa o kultúrnej odlišnosti učili aj na školách.
Nadácia sa už niekoľko rokov snažila presadiť multikultúrnu výchovu do osnov. Pri reforme školstva sa to podarilo a od septembra bude prierezovou témou.
Učiť sa bude vo viacerých predmetoch. O spolunažívaní národov sa dozvedia žiaci viac v dejepise, na biológii budú zase diskutovať o rozdielnosti anatómie tela jednotlivých rás.
Prispieť môžu aj učitelia na etickej výchove, občianskej náuke, ale aj slovenčinári.
Predsudky majú aj učitelia
„Jedna vec je dostať túto tému do škôl a druhá, či to učitelia zvládnu,“ hovorí Rafael.
Poradca ministra školstva pre reformu Miron Zelina tiež priznáva, že učitelia nie sú zatiaľ na multikultúrnu výchovu dobre pripravení. Väčšina z nich má typické predsudky, ktorých sa bude musieť zbaviť.
„Počítame, že učitelia prejdú školením, naplánované sú rôzne semináre a diskusné fóra,“ hovorí Zelina. Za najdôležitejšie považuje, aby sa výklad učiteľov zjednotil.
Keďže na čele ministerstva školstva je nominant SNS, Rafael má obavy zo zásahu štátu do osnov.
„70 percent učiva určuje štát, čiže dá sa očkávať, že budú intervencie do toho, ako tému učiť,“ hovorí Rafael.
Predsudky o Rómoch kontakt nezruší
BRATISLAVA. Postoje mladých často ovplyvňuje aj to, či sa s príslušníkmi kultúrne odlišných skupín stretávajú. Väčšinou platí, že čím sú s menšinou v častejšom kontakte, tým lepšie ju vnímajú.
Výskum ukázal, že výnimkou z pravidla sú Rómovia. Stereotypy a predsudky sú pri nich natoľko vžité, že ich negatívne vnímajú všetci bez rozdielu. Otvorenejší sú k Rómom len tí, ktorí majú celkovo pozitívnejší postoj ku kultúrnej rozmanitosti.
(vev)
Čo výskum ukázal
dve tretiny žiakov vnímajú kultúrnu odlišnosť pozitívne.
kultúrne odlišné skupiny vnímajú rozdielne; najnegatívnejší sú k Maďarom (36,7 %) a Rómom (34 %).
pri uvádzaní asociácií sú žiaci neutrálnejší k Maďarom ako k Rómom všeobecne sú žiaci presvedčení o dôležitosti spolužitia s inými kultúrami, ak sa to týka ich krajiny, ich názory sú vyhranenejšie v prospech silnej etnickej sebaidentifikácie;
57, 7 % žiakov si myslí, že „Slovensko je krajinou Slovákov, a tak by to malo ostať“.
63,3 % hovorí, že Maďari by mali hovoriť na verejnosti výlučne po slovensky a po maďarsky by sa mali rozprávať len doma.
znalosti žiakov o menšinách nie sú najlepšie, z deviatich otázok odpovedali dobre asi na tretinuZdroj: Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK)
Postoj detí k Maďarom prekvapil
Spoluautorku výskumu ELENU GALLOVÚ KRIGLEROVÚ z Centrapre výskum etnicity a kultúry zaskočil otvorený rasizmus deviatakov v odpovediach o Rómoch.
Prečo žiaci vnímajú Maďarov najnegatívnejšie? Súvisí to s tým, že sa viac začali spomínať nacionalistické témy?
„Som presvedčená, že to s tým súvisí. Vo výskumoch z minulosti neboli postoje k Maďarom až takto významne negatívne. Zámerne sme sa pýtali, čo vám prvé napadne, ak sa povie slovo Maďar. Veľmi často odpovedali to, čo v médiách používajú predstavitelia SNS. To ma presviedča, že vplyv médií je veľmi silný.“
Čím vás žiaci prekvapili?
„Ich postojom k Maďarom. A aj pri otázke, čo vás prvé napadne pri slove Róm, ma prekvapil až neuveriteľne otvorený rasizmus a silne negatívna emócia v zmysle, že cítia voči nim nenávisť, alebo že sú to paraziti.“
Prečo podľa vás vnímajú deti pozitívnejšie nové menšiny ako staré?
„Je to zaujímavé, pretože aj naša hypotéza bola, že to dopadne opačne. Predpokladali sme, že pri starých menšinách budú mať pocit, že tie sú naše a tí cudzinci budú iní. Téma migrácie ešte nie je na Slovensku veľmi diskutovaná. Bude závisieť od toho, ktorým smerom sa diskusia rozvinie. Ak bude nepriateľská voči migrantom, je možné, že mladí ľudia si tieto postoje osvoja.“
Je multikultúrna výchova na školách potrebná?
„Aj z výskumu vyplynulo, že ak sa deti učia o týchto témach, ich postoje sú pozitívnejšie. Teda nie je ani otázka, či multikultúrnu výchovu treba. Určite áno, čo najskôr.“
(vev)
