BRATISLAVA. Čierny deň československej histórie, zhoduje sa väčšina vtedajších aktérov, analytikov aj bežných ľudí pri hodnotení 21. augusta 1968. Hranice krajiny vtedy prekročili armády piatich krajín Varšavskej zmluvy – Sovietskeho zväzu, NDR, Maďarska, Poľska a Bulharska. Viac ako 75 tisíc ruských vojakov tu zostalo takmer 23 rokov. Odišli až po páde komunizmu v júni 1991.
Dôvodom okupácie bol reformný proces, ktorý sa začal pádom prezidenta Antonína Novotného a nástupom garnitúry komunistických politikov okolo Alexandra Dubčeka.
Myšlienka socializmu s ľudskou tvárou však prežila len sedem mesiacov – od januára do augusta 1968.
Lámanie charakterov
Okupácia znamenala aj nástup normalizácie, ktorá zničila životy tisíckam ľudí. Vedenie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom začalo presadzovať politiku revanšu. Odporcovia režimu prichádzali o zamestnanie, niektorí skončili aj vo väzení. Strana prenasledovala umelcov, veriacich aj reformných komunistov z roku 1968.
Cesta k úspechu
Niektorým priniesol august úspech. Peter Colotka sa po nástupe normalizácie stal slovenským premiérom. Dnes hovorí, že „cíti zodpovednosť“ za to, čo sa dialo po roku 1969.
„Som však presvedčený, že myšlienku socializmu nemožno pochovať. Možno bola chyba, že vznikla a šírila sa práve z Ruska, ktoré na to nebolo historicky predurčené.“
