BRATISLAVA. Lesy Slovenskej republiky si tesne pred odvolaním ministerky pôdohospodárstva Zdenky Kramplovej dohodli nezvyčajne vysokú pôžičku. Od VÚB banky dostali prísľub na 700-miliónový kontokorentný úver.
Ročná tržba lesov je okolo 5 miliárd korún. Takýto vysoký úver si firma od svojho založenia v roku 1999 nezobrala.
Neobvyklé tiež je, že lesy mienia z požičanej sumy zaplatiť 200 miliónov, ktoré musia odviesť do konca októbra do štátnej pokladnice. Tie mali pôvodne inkasovať z predaja nadbytočného majetku.
Kramplová Lesy neriadila
„Dozvedela som sa to, až keď to bolo zrealizované,“ hovorí exministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová. Tvrdí, že Lesy sú úplne samostatným podnikom. Ich riaditeľa Jozefa Minďáša „zdedila“ po Miroslavovi Jureňovi.
„Nás ako zakladateľa štátneho podniku sa nikto nepýtal, či môžu realizovať takú pôžičku. Samozrejme, je to nesmierne veľké riziko a už dnes si dovoľujem tvrdiť, že to môže byť časovaná bomba,“ povedala Kramplová.
„Nejde o úver, ale o úverový rámec formou kontokorentu, čo znamená, že Lesy SR môžu a nemusia vyčerpať plnú sumu 700 miliónov,“ tvrdí hovorkyňa Lesov Anita Fáková.
O vplyv v Lesoch – jednej z najväčších štátnych firiem – po voľbách HZDS tvrdo bojovalo so Smerom. Nakoniec uspelo. Ich šéfom sa stal Miňďáš a jeho poradcom zať Vladimíra Mečiara Ján Gálik.
Kramplová na otázku, či má na fungovanie Lesov vplyv Mečiar a manžel jeho dcéry Magdy, povedala: „Nebudem sa k tomu vyjadrovať.“
Situáciu v Lesoch kritizoval už aj premiér Robert Fico. Keď bol v júni u Kramplovej na kontrolnom dni, vyjadril pochybnosti, ako sa nakladá s drevom zo štátnych lesov. „Zároveň som ju vyzval, aby nepodceňovala žiadne podnety, ktoré sa týkajú netransparentného obchodovania s drevom,“ povedal Fico.
Za úver môže lykožrút
Lesy priznávajú, že sa ich finančná situácia výrazne zhoršila. Pôžičku zdôvodňujú vysokými výdavkami na boj proti lykožrútovi a na revitalizáciu smrekových lesov. Dohromady na to podľa hovorkyne Anity Fákovej minuli takmer 307 miliónov.
Ďalšie peniaze sú určené na budovanie bližšie neurčených protipožiarnych ciest a protipožiarnych vodných nádrží za asi 350 miliónov korún, na rekonštrukciu ciest a odstraňovanie povodňových škôd.
Lesy si musia požičať aj na preddavok platby pre štát. Hovorkyňa to zdôvodnila tým, že nepredpokladali výrazný pokles ceny dreva, čo vraj znížilo tržby o 400 až 500 miliónov. Lesy sa snažili ceny dreva držať neúmerne vysoko a nepredávali za taxy bežné v susedných štátoch. Teraz už museli ísť s cenami výrazne dolu.
Opozícia to asi preverí
Obrovský úver pre Lesy prekvapil aj bývalého ministra Zsolta Simona (SMK). „Keď som odchádzal, štátny podnik mal kladný hospodársky výsledok a niekoľko stoviek miliónov korún na účte, z ktorých vedel riešiť všetky prípadné potreby.“ Sedemstomiliónový úver podľa neho nie je vizitkou dobrého hospodárenia. Poukazuje aj na to, že Lesy majú predať nadbytočný majetok za 400-miliónov, čo by sa tiež malo odraziť na hospodárení.
„Aj vzhľadom na ich tržby je to prinajmenšom zvláštne. Keďže ide o štátny podnik, budeme sa pýtať príslušného ministerstva, aby to vysvetlilo,“ hovorí Pavol Frešo (SDKÚ) z výboru pre pôdohospodárstvo. Predpokladá, že by mohli žiadať o poslanecký prieskum v Lesoch.
Kramplová podľa jej slov nemala na Lesy žiaden vplyv, čo podľa poslanca svedčí o tom, že v jej rezorte ide viac o „rôzne personálne prepojenia, ako o poctivú správu štátneho majetku“. Ako chcú lesy peniaze použiť:
Lesy píšu, že si museli vziať úver takmer 307 miliónov korún na vápnenie, hnojenie a postrek porastov proti lykožrútom,
chcú budovať protipožiarne cesty a nádrže za 350 miliónov,
peniaze chcú minúť aj na odstraňovanie škôd po povodniach, ktoré v tomto roku presiahli 80 miliónov,
200 miliónov chcú použiť na preddavok do štátneho rozpočtu, ktorý musia zaplatiť do 31. októbra tohto roku .
