„Sme jednoducho najlepší.“ Zlatý Tajmazov výstižne i chladnokrvne reagoval na otázku, čím to, že ruská zápasnícka škola stále ovláda svet.
S typickými ušami deformovanými do karfiolového strihu, čo je daň tohto kontaktného športu, hovoril racionálne.
„Hrá sa na meno. Prirodzený vývoj, ktorý reaguje na regionálne limitovaný princíp olympijských regúl, že za každú krajinu môže štartovať iba jeden borec. Takto sa melieme v dresoch Ruska, USA, Turecka, Iránu. Aj Slovenska. Nie je to nič oproti stolnému tenisu. V ňom našli na celom svete útočisko rodení Číňania,“ vysvetlil Tajmazov. Olympijský víťaz z Atén 2004 a finalista zo Sydney 2000, kde získal zlato práve Musuľbes ešte v ruskom tíme, zápasí za Uzbekistan. Musuľbes ako severný Oset, národnosťou gruzínsky Rus, si pochvaľuje Slovensko.
Spoločne s Davidom Musuľbesom ho trénoval v jednej telocvični Vladikavkazu dnes už 64-ročný Kazbek Dedegkajev, ktorý v Pekingu koučoval Davida v modrom tričku s nápisom Slovakia.
„Sme vďační, že nás vaša krajina prijala. Ide nám o to, aby sme prebudili záujem o tento šport. Verte. Aby sa Davida snažili napodobniť mladší. Chceli sme sa odvďačiť zlatou medailou. Žiaľ, nevyšlo. Verím, že naša spolupráca so Slovenskom bude pokračovať k obojstrannej spokojnosti.“
Bývalý tréner voľnoštýliarskej reprezentácie Ruska v rokoch 1995 - 2001 oznámkoval včerajší výkon Musuľbesa prísnou trojkou. „Ale teším sa aj z bronzu. Škoda, že narazil v pavúku na Tajmazova už v semifinále. Najlepší borci na olympiáde sa mali stretnúť vo finále.“
Najintenzívnejšie prežíval včerajšie boje Rodion Kertanti, Musuľbesov tréner v bratislavskej Dunajplavbe, ktorý ho pritiahol na Slovensko po linke osetskej krvnej skupiny.
Kertanti sa tam tiež narodil. Od roku 1994 žije na Slovensku, ktoré šesť rokov reprezentoval a potom v ňom ostal žiť ako tréner.
„Vnímam to ako satisfakciu za boj s bývalým predsedom zápasníckeho zväzu, ktorý pred rokom zaťato bránil Musuľbesovi získať slovenské občianstvo.“
Autor: Peking
