, na Bielorusov však vo finiši nemali, uznali v cieli športovo.
Na tej istej vode v Šun-Ji, len v susednom kanáli s pokojnou hladinou, si pekinské slnko posvietilo na roky známu pravdu. Slovenský šport držia nad vodou vodáci. Týždeň po dvojnásobnom zlatom piatku vodných slalomárov Kaliskej s bratmi Hochschornerovcami sa funkcionári znova objímali. Štvorkajak vyšperkoval slovenskú zbierku do rekordnej podoby šiestich medailí: 3-2-1.
Komárňania v štvrtej dráhe sa po tristo metroch dostali na čelo, vzďalovali sa od obhajcov prvenstva z Atén Maďarov po ľavej ruke, po pravej podobne Nemcom. Erik Vlček na päťstovke udal tradičné tempárske hop, dvesto metrov pred cieľom to zopakoval, ale nezastavil útok bieloruskej lode v siedmej dráhe. Ozrutní chlapi v nej sa našim celý rok vyhýbali, včera boli nedostižní.
Použili našu taktiku
Reprezentačný tréner Pavel Blaho: „Použili presne taktiku, akú sme si osvojili aj my v minulosti. Prekvapili nás.“
Háčik lode Richard Riszdorfer: „Keby sme zo seba nevydali všetko, boli by sme nahnevaní. Takto nie, išli sme nadoraz, v závere sme mali čo robiť, aby sme si udržali pozíciu pred Nemcami, ktorí nás zaskočili v Aténach. Aj striebro je pekné.“
Kanoisti sa spolu s trénermi zhodli, že na budúcej olympiáde v Londýne 2012 sa pokúsia dotiahnuť postupku slovenského štvorkajaku do zlatého cieľa.
V Sydney bol štvrtý - zo súčasníkov v ňom sedeli Richard Riszdorfer s Jurajom Tarrom, v Aténach bronzový (na mieste Juraja Tarra sedel jeho menovec Bača), v Pekingu strieborný.
Rýchlostní kanoisti v tichosti pravidelne vozia z vrcholných podujatí medaily. Napriek tomu majú s futbalistami i hokejistami jedno spoločné. Podobne ako populárne športy roky počúvajú rozprávku, ako im raz postavia regulárnu tisícmetrovú dráhu. Na Slovensku nie je jediná. Komárňanci vyrástli nadivoko v zátačke sútoku Váhu s Nitrou.
V Šun-Ji ich tenisky čakali v cieľovom priestore v poriadku. Pred štyrmi rokmi na olympiáde v Aténach zobral večne žoviálny tréner Tibor Soós vinu na seba. Hrozilo, že náš štvorkajak si pre bronzové medialy vystúpi na pódium bosý. Meškajúce premiestnenie obuvi z priestoru štartu nachvíľu nabúralo prísny olympijský harmonogram.
„Teraz som nebol nervózny. Vôbec, pokojne som si šliapal na bickyli popri brehu. V Aténach sme išli do finále so štvrtým časom, tu v Pekingu som si bol istý, že medaila nám neunikne. Ale nebudem klamať, veril som, že zlatá. Bielorusi nás zaskočili, na Európe sme im na päťstovke dali sekundu, potom sa nám vyhýbali, teraz boli nechopiteľne rýchli. Klobúk dole.“
Bielorusi ohúrili
Reprezentačný tréner Pavel Blaho nosí v hlave aj kalkulačku: „Najviac sme sa báli Nemcov, preto som chlapcov upokojoval, že podľa prípravných časov na sústredení sme mali na nich poldruha sekundy. Naša loď bola naladená dobre, na víťazstvo systémom štart cieľ. My sme urobili preteky, Bielorusi vyrazili neskôr. Boli lepší. Všetkých na brehu ohúrili fyzickými dispozíciami.“
Skúsený tréner v cieli nebol sklamaný. „Povedal som si chvalabohu za medialu. Úprimne, ženský dvojkajak i Marián Ostrčil v kajaku nám vybuchli. Cítili sme tlak až z vedenia výpravy, že sa na našu medailu čaká ako na spasenie. Dosť som trpel. Našťastie štvorkajak dokázal svoju absolútnu profesionalitu.“
Bieloruskí športovci v Pekingu excelujú, sú urastení, majú výnimočné antropometrické parametre.
Viacerí pozorovatelia off record reagujú podobne ako hokejista Žigmund Pálffy na svetovom šampionáte vo Viedni 2005.
„Panebože, tí sú veľkí ako domy. Čo jedia?“ poznamenal svojsky, keď ich uvidel v hotelovej reštaurácii. O dva dni pre pozitívny dopingový nález vylúčili z turnaja dvoch hráčov.
Kapitán lode nemusí šoférovať
Najskúsenejší šéf štvorkajaku MICHAL RISZDORFER je najnižší - má 177 centimertov. Vôbec mu to neprekáža, lebo v lodi ani okolo nej vraj nemusí vyskakovať.
Po prejazde cieľom ste sa bezvládne sklátili nad loď. Čo ste si pomysleli?
„Že ak to bude zase bronz, porazí ma. Našťastie Erik Vlček skríkol, že sme druhí. Odľahlo mi. Dvesto metrov pred koncom som od vyčerpania nevnímal svet okolo. Posledné metre som ťahal zápästie doslova proti bloku kyseliny mliečnej, svalovici.“
Zadýchaný ste boli ešte aj po medailovom ceremoniáli. Aký máte maximálny pulz?
„Okolo 180, čo je pri pokojovej úrovni 42 úderov za minútu, slušný rozdiel. Olympiáda sa nedá jazdiť tak, že dôjdete do cieľa s úsmevom na perách. Súčasná konkurencia je taká, že šesť lodí sa dokáže v cieli zmestiť do jedinej sekundy.“
Ktorých súperov ste pred finále favorizovali?
„Maďarov a Nemcov. Nakoniec išli fantasticky Bielorusi. Nemáme sa na čo vyhovárať, vietor nehral úlohu, každý išiel za svoje. Víťaz bol najlepší, dvesto metrov pred cieľom sme sa pokúsili na nich dotiahnuť, nešlo to. Vyhrali o pol lode, my sme do toho mlátili, aby sme udržali aspoň druhú pozíciu.“
Pokúsite sa o zlato v Londýne 2012?
„Túžili sme po ňom už tu v Pekingu. Nechystám sa končiť, i keď je to dosť ďaleko. Ak mi zdravie vydrží a chalani v lodi potiahnu, stane sa pre mňa najbližšia olympiáda novou výzvou.“
Zatiaľ ste v lodi jediný ženáč. Aké ste dostali od manželky taktické pokyny?
„Esemesku, že mi drží palce. Doma sledovala preteky s rodičmi. Určite boli napätí a teraz sa veľmi tešia.“
 |
Autor: Peking
