„Je to ťažká robota pre ženu, ale ja to mám rada,“ hovorí Katarína, ktorá sedí za kruhom už mnoho rokov.
Odmalička vedela, že chce robiť práve toto. „Na točenie musí mať človek cit,“ vysvetľuje; jedna ruka vnútri čerstvej hlinenej fľaše, druhá zvonka zarovnáva jej steny.
Kruh sa točí, Katarína podchvíľou odhodí šuľček otretej hliny do nádoby. Každých sedem minút jedna fľaša.
„Hlinu musíte umiestniť presne, lebo ak nie je vycentrovaná, neurobíte z nej nič,“ hovorí a šikovne hádže kocku hliny presne do stredu točiaceho sa kruhu. Dlaňou poriadne pritlačí a začne vyťahovať steny. „Toto je základný tvar – kachlica. Z nej vychádzate, keď chcete robiť fľašu, džbán či misku,“ vysvetľuje. „Každý džbánkar si nastaví značku na výšku, prípadne na priemer, a do toho sa musí dostať.“ Teraz Katarína točí vysoký štíhly kvet. O chvíľu ho opatrne prekladá na stôl do kúta, kde čaká na ďalšie tvarovanie. „Takéto tvary sú najťažšie,“ hovorí. „Keď je hlina priveľmi mäkká, tečie a kvety doslova vädnú pod rukami. Ak je tuhá, trhá sa.“
Katarína zastavuje drnčiaci kruh a prstami si zotiera na predlaktí zatečenú hlinu. Vystiera si chrbát. Dnešná dávka je hotová, môžeme zavrieť dielňu a dať si kávu.
Autor: gal
