Všetka česť. Musel to byť veľký, zložitý a dlhodobý plán. Ten, kto ho pripravoval, musel mať okrem schopnosti analytického uvažovania i nutnú dávku odvahy, drzosti, musel byť schopný prinášať obete (hlavne teda na strane protivníka) a musel mať i trochu strach.
Ideálna hra pre tých, ktorí milujú vzrušenie a adrenalín, vyvolaný neistotou, ako toto všetko dopadne. Vojna Ruska s Gruzínskom nakoniec dopadla podľa očakávania. Generáli si museli byť istí, že ťaženie proti slabému nepriateľovi bude zavŕšené víťazne.
Napriek tomu ma každý deň niečo na ruskej reakcii a na krokoch, ktoré Moskva robí, prekvapuje. Najviac to, ako Kremeľ neskrýva svoje dlhodobé zámery, ako nič nekamufluje. Tá úprimnosť ma šokuje viac než gruzínska naivita a nepripravenosť na reakciu, ktorú očakával i môj osemnásťmesačný syn.
Ruská neohrozenosť a verejné priznanie k lúpeži ma šokovali, určite viac, než bezhlavá gruzínska vojenská taktika, ktorú majú na svedomí aj americkí poradcovia. Buď radili zle, alebo neradili, oboje je však chybou.
Včera nakoniec Rusi svoju nehanebnú, celkom neskrývanú agresívnu politiku zavŕšili bleskovým uznaním nezávislosti Abcházska i Južného Osetska oboma snemovňami parlamentu.
Senátori dokonca nenašli medzi sebou ani jedného statočného, ktorý by si len pre menej čierne svedomie na čas hlasovania odskočil na toaletu. Kdeže.
Nezávislosť krajiniek, ktoré sú súčasťou Gruzínska, uznali jednohlasne. Potvrdili tak akt štátneho zlodejstva u suseda a znásilnenie jeho teritoriálnej celistvosti.
Gruzínci nie sú ideálni, Abcházci i Oseti majú viacero dôvodov, prečo sa na nich hnevať, ale riešiť rodinné spory kamaráta tým, že mu zatiahnu manželku do vlastnej postele, sa v slušných spoločnostiach nerobí.
