MOSKVA, PRAHA. Obe komory ruského parlamentu prijali jednohlasne vyhlásenie o nezávislosti Abcházska a Južného Osetska. Ani jeden senátor či poslanec nebol proti. Štátna duma tak vyhovela prosbe Suchumi a Cchinvali o uznanie suverenity. Urobili tak napriek tomu, že medzinárodné spoločenstvo podporuje teritoriálnu celistvosť Gruzínska.
VIDEO: Gruzínsko rozhnevalo ruské hlasovanie
Na ťahu je Medvedev
„Uznanie sa stane základom zaistenia bezpečnosti a obrany národov Abcházska a Južného Osetska pred vonkajšou hrozbou,“ píše sa vo vyhlásení prijatom poslancami dumy.
Posledné slovo bude mať prezident Ruska Dmitrij Medvedev, ku ktorému sa včera obe snemovne obrátili so žiadosťou na podpísanie dokumentu o suverenite. Ruský parlament tiež podporil vedenie svojej krajiny vo všetkých krokoch, ktoré povedú k obrane oboch republík.
„V tejto dramatickej situácii sa Rusko stalo jediným obrancom obyvateľstva a bolo nútené veľmi rýchlo zastaviť agresora, ktorý si zmyslel vyhladiť akékoľvek obyvateľstvo Južného Osetska,“ píše sa v dokumente, ktorý odsúhlasili poslanci.
Ich kolegovia zo senátu zasa porovnávali Gruzínsko s hitlerovským Nemeckom, ktoré napadalo v roku 1941 Sovietsky zväz.
Právo je na strane Gruzínska
Z hľadiska medzinárodného práva však obe separatistické republiky zostávajú súčasťou Gruzínska, i keď Rusko má iný názor. „Kaukaz je a bude centrom strategických záujmov Ruska,“ vyhlásil včera predseda dumy Boris Gryzlov.
Ruskí politológovia hodnotia rozhodnutie oboch snemovní ako de iure posvätenie stavu, ktorý už dávno de facto existuje. Ruský denník Kommersant komentoval priznanie nezávislosti ako snahu Ruska zachovať si vojenskú prítomnosť na Kaukaze, pretože úlohu mierotvorcov v Osetsku a Abcházsku ruská armáda už plniť nemôže.
Krádež za bieleho dňa
Priznanie suverenity bude ospravedlňovať akýkoľvek ďalší vojenský zásah proti Gruzínsku ako obranu spriateleného Abcházska a Južného Osetska.
Gruzínski poslanci komentovali priznanie separatistických republík slovami o „okupácii a vojenskej agresii Ruska,“ ktoré napadlo Gruzínsko, ukradlo mu obe enklávy, a tým sa samo izoluje od civilizovaného svetového spoločenstva. Tbilisi pochopiteľne i naďalej považuje Abcházsko i Južné Osetsko za nedeliteľnú súčasť Gruzínska. Rovnaký názor má aj západná diplomacia a väčšina medzinárodného spoločenstva.
Hlavné slovo bude mať duo Putin – Medvedev
TBILISI, BRATISLAVA. Uznanie nezávislosti dvoch gruzínskych separatistických republík zo strany ruského parlamentu má čisto symbolický význam. Bez podpisu ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva neznamená nič.
Ruský parlament je slabý
Význam ruského parlamentu je už roky minimálny. Odkedy sa dostal k moci Vladimir Putin, v jeho radách zmizli zástupcovia kritickej opozície a všetky zásadné rozhodnutia prijímal zásadne on. Aj preto ruskému režimu prischol eufemizmus „riadená demokracia“.
Podľa analytičky moskovského Carnegieho centra Maši Lipmanovej je presnejšie hovoriť o autoritárskom režime ľahšieho strihu. Všetky dôležité rozhodnutia sú v rukách premiéra Putina, ktorý napriek strate právomocí ostáva nepísanou najvyššou autoritou a jeho oficiálneho nadriadeného, prezidenta Dmitrija Medvedeva.
Jednohlasné uznanie nezávislosti separatistom z Cchinvali či Suchumi v dume navyše nie je prekvapením. Nikým neuznané vlády Moskva dlhodobo podporovala. Ruské vlajky vyseli v Abcházsku aj Južnom Osetsku dlho pred začatím bleskovej vojny medzi Gruzínskom a Ruskom, ktoré rebelov proti Tbilisi huckalo. Včerajšie vyhlásenia parlamentu však môžu ešte viac posilniť pozície Kremľa pri rokovaní so Západom.
Ten je síce na strane Gruzínska, jeho páky proti ropnej a plynárenskej veľmoci, sú však obmedzené. Aspoň pokiaľ ide o vôľu Západu zakročiť.
Západ ako nepriateľ
Medvedev včera otvorene hovoril, že je pripravený na zmrazenie vzťahov s NATO, Putin zase hovoril o strate záujmu o členstvo v Svetovej obchodnej organizácii.
Rusko sa správa ako veľmoc, ktorá nepotrebuje spojencov na Západe. Cez kontrolované médiá ho dlhodobo vykresľuje ako najväčšieho nepriateľa. Tento názor prebrala podľa prieskumov verejnej mienky aj väčšina ruských občanov.
Napriek tomu uznanie oboch republík zo strany Ruska nie je samozrejmé. Moskva, ktorá tvrdí, že v prípade Kosova bolo porušené medzinárodné právo, by tak v prípade Gruzínska zaujala dvojaký meter a na Balkáne tak okamžite stratila pevnú pôdu pod nohami.
Nie je to Kosovo
Porovnávanie Abcházska či Južného Osetska s Kosovom je účelovou hrou ruskej diplomacie. Gruzínske regióny nie sú historickou kolískou Osetov či Abcházcov, ako o Kosove básnia Srbi.
Nebyť vojny, ktorú na začiatku 90. rokov vyhrali rebeli vďaka Moskve, v oboch regiónoch by žili vyhnaní Gruzínci a pomer síl by bol úplne iný. Kým v Kosove nikto nebráni návratu Srbov, do Južného Osetska sa majú problém dostať aj tí Gruzínci, ktorí tam žili pred dvomi týždňami.
Mirek Tóda
Autor: Agentúra Epicentrum
