BRATISLAVA. Špeciálne hmaty, zatvorenie do takzvanej samotky alebo lieky – to všetko môže byť dovolené v slovenských domovoch dôchodcov a im podobných zariadeniach. Stačí, ak parlament prijme zákon o sociálnych službách.
V psychiatrických ústavoch sú už takéto spôsoby povolené, lebo sú podľa ich pracovníkov priam nevyhnutné. Aj v iných zariadeniach sa však môže stať, že je priamo ohrozený život alebo zdravie nejakého človeka.
Jana Dupáková z domova dôchodcov Hron v Dubovej (okres Brezno) tvrdí, že proti agresívnym klientom je nevyhnutné „použiť isté prostriedky“. Dnes však nie je možné použiť nič, čo by ho obmedzilo.
Siete nie, kazajky áno?
Ministerstvo sociálnych vecí síce navrhlo „prostriedky telesného obmedzenia“, ale nenapísalo, čo sa za ne považuje. Zoznam doplnilo až na základe pripomienok rôznych organizácií.
„Považovali sme to za zabezpečenie určitej právnej istoty pre klientov, aj keď najviac by sme uvítali, keby sa nemuseli používať žiadne obmedzenia,“ povedala Zuzana Stavrovská zo Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím.
Napriek tomu nemusí byť jasné, čo sú napríklad „špeciálne úchopy“.
„Zahraničie nám vyčítalo sieťové postele a odporúčalo kazajky, kde sa vlastne klient nemôže vôbec hýbať. Tak len dúfam, že toto sa nebude považovať za špeciálny úchop – obviazať klienta popruhmi,“ hovorí Dupáková.
Bezpečná miestnosť by zasa mohla byť taká, akú majú na psychiatrických klinikách. Všade je čalúnená a nie sú v nej žiadne predmety, ktorými by si klient mohol ublížiť, ako sú zrkadlo či radiátor.
Daniela Gemerská zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva tvrdí, že by to nebolo porušenie ľudských práv. Pri obmedzení osobnej slobody sa však nesmie porušiť iné ľudské právo alebo základná sloboda, napríklad ľudská dôstojnosť.
Dnes platí zákaz
V septembri 2003 podobný návrh predložil Jozef Burian zo Smeru, ktorý bol vtedy v opozícii.
Parlament však uzákonil, že „nie je možné použiť prostriedky telesného a netelesného obmedzenia občana, a to ani v akútnom štádiu prejavov choroby“. Zákon to hovorí od 1. januára 2004.
Napriek tomu takéto prípady nie sú vylúčené, len sa o nich nemusí vedieť. Úrady sa o nich dozvedajú iba na základe anonymných sťažností. Napríklad predvlani sa matka jednej klientky domova v Mani (okres Nové Zámky) sťažovala, že jej dieťa má modriny. Vysvitlo, že sú z takzvanej sieťovej postele.
„Ak nejaké zariadenia naďalej používali napríklad sieťové postele, alebo zamykali klientov v izbách, vyslovene porušovali nielen zákon, ale aj ľudské práva občanov,“ hovorí Dupáková.
Myslí si však, že ide o extrémne prípady, lebo v zariadeniach sociálnych služieb by nemali byť ľudia s ťažkými duševnými chorobami.
Z návrhu zákona
Ak je ohrozený niečí život alebo zdravie, s dotyčným treba komunikovať, počúvať ho atď.
Ak to nezaberie, možno použiť rôzne špeciálne úchopy, umiestniť ho do bezpečnej miestnosti, alebo mu na pokyn psychiatra nasadiť lieky.
Telesné obmedzenia nariaďuje, schvaľuje alebo dodatočne schvaľuje psychiater. Lieky musí odobriť vopred.
O každom obmedzení musí byť záznam v osobitnom registri a treba ho oznámiť ministerstvu.
(joč)
