MOSKVA, BRATISLAVA. Deň po uznaní dvoch odtrhnutých regiónov na severe Gruzínska ostáva Rusko na medzinárodnej scéne osamotené. Ani jedna krajina sa k výzve ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, aby ho nasledovali, nepridala.
Videokomentár: Nastal zlom v medzinárodných vzťahoch
Naopak Severoatlantická aliancia ho vyzvala, aby svoj krok vzal späť a šéf britskej diplomacie David Miliband v Kyjeve rozbehol inciatívu na vybudovanie „čo najširšej koalície proti ruskej agresii“.
Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej svojím krokom nielenže Rusi porušili medzinárodné právo, ale stále porušujú nedávno vyjednané prímerie, ktoré ukončilo vojnu medzi Gruzínskom a Ruskom.
„Rusko je teraz medzinárodný vyhnanec, a to nie je len názor Európskej únie,“ povedal šéf francúzskej diplomacie Bernard Kouchner pre francúzsky rozhlas. Obvinil Rusko, že chce zasahovať aj do vnútorných vecí Ukrajiny a Moldavska.
Medvedev na východe
Ruský prezident sa včera spoliehal na podporu ázijských partnerov. Na summite štátov Šanghajskej spolupráce v tadžickom Dušanbe sa očakávalo najmä jeho stretnutie s čínskym prezidentom Chu Ťin Tchaom. Väčšina analytikov však podporu Moskvy zo strany Pekingu vylučuje. Aj Čína má problémy s nepokojnými regiónmi, akými sú Tibet či Sin ťiang, kde žijú moslimskí Ujguri. Podporou separatistov z Južného Osetska a Abcházska by mohli svojich separatistov ešte viac popudiť.
Zdržanlivo sa ku kroku Moskvy stavajú aj jeho tradiční stredoázijskí spojenci. A ani Bielorusko, ktoré sa snaží vytvoriť s Ruskom spoločný štátny útvar, sa zatiaľ k iniciatíve ruského prezidenta nepridalo.
Američania do Poti nešli
Američania včera zrušili svoj plán zakotviť jednu vojenskú loď v gruzínskom prístave Poti, ktorý predtým bombardovala a obsadila ruská armáda. Pravdepodobne sa tak chceli vyhnúť konfrontácii s ruskou armádou, ktorá má v okolí mesta stále svojich vojakov.
Rusi obviňujú Američanov z vojenskej podpory Gruzínska. Pentagon nepopiera, že pomôže Gruzíncom po vojne znovu vybudovať armádu, nateraz však pripúšťa len humanitárnu pomoc. Ruský generál Anatolij Nogovicyn včera oznámil, že monitorujú pohyb lodí NATO v Čiernom mori.
Gruzínci opúšťajú Rusko
Tbilisi, ktoré považuje ruské uznanie jeho odtrhnutých regiónov za anexiu, začalo obmedzovať svoj dipomatický personál. V Moskve nechalo len dvoch diplomatov. „Vzťahy sme obmedzili na minimum,“ povedala podľa AFP gruzínska ministerka zahraničia Eka Tkešelašviliová.
Genocída? Tvrdí to len Kremeľ
Moskva argumentuje genocídou Osetov. Tá sa doteraz nepotvrdila.
MOSKVA, BRATISLAVA. Najvyšší ruskí predstavitelia stále obhajujú svoju okupáciu v Gruzínsku a uznanie jeho odtrhnutých regiónov genocídou Osetov.
Tbilisi sa jej malo dopustiť, keď zaútočilo na juhoosetských rebelov 7. augusta. Medzinárodné ľudskoprávne organizácie obviňujú obidve strany, ako Rusko, tak aj Gruzínsko z neadekvátných vojenských útokov, pri ktorých zomierali civilisti.
Slová o genocíde Osetov zo strany Gruzíncov však označujú za nepodložené. Počty obetí, o ktorých hovorila ruská strana, hneď na začiatku vojny sa ukázali ako značne nadhodnotené.
Aj prezident Medvedev, ktorý pri vyjednávaní s francúzskym kolegom Nicolasom Sarkozym hovoril o dvetisíc obetiach, teraz podľa ruského denníka Kommersant hovorí už len o stovke obetí. V prípade masakry v uzbeckom Andižane v roku 2005, keď vládne jednotky zastrelili stovky ľudí, či prebiehajúcej genocíde v sudánskom Darfúre, Moskva mlčala.
(rek)
Pred Rusmi sa musí mať na pozore Kyjev i Kišiňov
Po Gruzínsku môžu Ukrajina a Moldavsko patriť medzi ďalšie krajinami, kde bude Moskva brániť svojich občanov so zbraňou v ruke.
KYJEV, PRAHA. Ukrajina a Moldavsko môžu byť ďalšími štátmi, kam príde Rusko vyzbrojené tankami a raketami. Takú obavu vyslovilo hneď niekoľko západných politikov vrátane francúzskeho ministra zahraničia Bernarda Kouchnera.
Rusi chcú späť Krym
Najpálčivejším kandidátom na vyostrenie driemajúceho konfliktu s Ruskom je Ukrajina. Prezident Viktor Juščenko prilial oleja do ohňa, keď pripomenul opäť problém ruskej Čiernomorskej flotily sídliacej na ukrajinskom Kryme.
Podľa Jučšenka je nemysliteľné, aby budúce platby, ktoré platí Moskva za obrovskú vojenskú základňu, zostávali nezmenené. Rusi „platia“ Ukrajine za užívanie priestorov sto miliónov dolárov ročne. Neplatia však skutočnými peniazmi. Rusko si odpisuje starý sovietsky dlh Kyjeva Moskve.
O vrátení Krymu, ktorý v 50. rokoch daroval komunistický tajomník Chručšov Ukrajine, hovoria už úplne verejne aj vysokí ruskí politici.
Hneď za Ukrajinou je na rade ruskej expanzie Moldavsko. Tu je krízovou oblasťou Podnestersko, ktoré vyhlásilo v 90. rokoch nezávislosť od Moldavska, podobne ako Južné Osetsko a Abcházsko od Gruzínska. V Podnestersku žije veľa Rusov, ktorí skôr než o samostatnosti snívajú o pripojení k Rusku.
Rusko má však svojich vlastných, domácich separatistov, ku ktorým zaujímajú celkom opačný postoj, než k cudzím separatistom. Keď americký prezidentský kandidát John McCain vyzval na návrat k otázke uznania nezávislosti Čečenska, promoskovský čečenský líder Ramzan Kadyrov kontroval výrokom, že Čečensko je nedeliteľnou súčasťou Ruska.
Iný meter na Čečenov
Velenie čečenskej guerily, ktoré sa nachádza v zahraničí, môže na podobné výroky zareagovať snahou o uznanie exilovej čečenskej vlády. Nie je jediným severokaukazským štátom, ktorý chce nezávislosť. Len silou udržiava Rusko pokoj v Ingušsku a Dagestane.
Posilniť sebavedomie separatistov môže uznanie Južného Osetska a Abcházska i v Tatarstane, ktoré od čias ZSSR usiluje o autonómiu. „Nemôžeme podporovať túžbu cudzích národov po nezávislosti a potláčať rovnaké požiadavky vlastných národov,“ vyhlásil pre Echo Moskvy komentátor Alexander Pljuščev.
Petra Procházková, agentúra Epicentrum
Klaus sa hnevá, Česi podporujú Gruzínsko
Český prezident ostáva v obrane Ruska v Prahe osamotený. Topolánkova vláda vedie tábor na pomoc Gruzíncom.
PRAHA, BRATISLAVA. Václav Klaus sa od začiatku vojny v Gruzínsku prejavuje ako rusofil. Tak komentujú jeho výroky české médiá. Na obranu ruských záujmov na Kaukaze však nenašiel spojenca. Postavil proti sebe aj svoju materskú stranu ODS. Vláda Mirka Topolánka sa včera zhodla, že Gruzínsko musí zostať jednotné a treba mu pomôcť. S touto požiadavkou pôjde Topolánek aj na pondelkový mimoriadny summit Európskej únie. Podobnú pozíciu tam má obhajovať aj slovenský premiér Robert Fico.
Praha zájde ešte ďalej a navrhne aj darcovskú konferenciu, ktorá by financovala obnovu Gruzínska. V nasledujúcich troch rokoch chcú Česi Gruzíncom zo svojho rozpočtu prispieť sumou 150 miliónov korún.
Klaus s podporou Tbilisi nesúhlasí, ale z Hradu to ovplyvniť nemôže. „Zahraničnú politiku u nás reprezentuje vláda a nie prezident,“ odkázal mu cez svoju hovorkyňu minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg.
Klaus svoj názor na oficiálny český postoj povedal Topolánkovi iba do očí. Podľa svojho hovorcu Radima Ochvata ho nechce zverejňovať. Po schôdzke odmietol prísť na zasadanie vlády, na ktoré ho premiér pozval.
„Rozumiem motivácii pána prezidenta nezúčastniť sa. Či ma to mrzí, alebo nemrzí, to do politiky nepatrí,“ komentoval to Topolánek.
Snaha o udržanie jednotného Gruzínska naopak nečakane spojila poľských rivalov – prezidenta Lecha Kaczyńského a premiéra Donalda Tuska.
Václav Klaus v spore s Gruzínskom stojí na strane Ruska, ale vládu presvedčiť nedokáže.
FOTO – ČTK
(juk)
;)
;){kind=link}
;){kind=link}