Je pekné uhrať s Juventusom remízu. Ako to hodnotíte vy?
„Myslím si, že ľudia videli výborný futbal a jedno veľké mužstvo, Juventus. My sme s ním ako-tak držali krok. Výsledok je pre nás vynikajúci. Ďakujem hráčom za poctivý, obetavý výkon. Dali sme krásny gól, inkasovaný však bol zbytočný, mal podľa mňa zareagovať aj Kamenár. Potom mal prevahu Juventus, no pri troche šťastia sme mohli zápas aj vyhrať, ak by v poslednej minúte prešla Halenárova strela. Hrať s Juventusom 1:1 je podľa mňa úspech. Beriem to ako návrat Artmedie do hry. Želám jej všetko dobré. Za to, ako žijem ja a moja rodina, ďakujem Artmedii. Dala mi totiž šancu v relatívne mladom veku začať s trénerskou kariérou. Prácu, ktorú robím, milujem. Ďalšiu chcem odviesť pri slovenskej reprezentácii.“
Pred zápasom ste vyslovili želanie, aby z tribún znel na záver potlesk. Stalo sa. Takže spokojnosť?
„Zápas sa musel ľuďom páčiť, prišla solídna návšteva. Spokojný som s ňou, výkonmi hráčov, výsledkom. V kútiku duše som veril vo víťazstvo, no zároveň som realistom, nuž s remízou som spokojný. Diváci nám tlieskali, videli veľkých hráčov. Je obdivuhodné, koľko nabehá Nedvěd, ktorý bude mať v sobotu už 36 rokov. Camoranesi, Amauri, to sú veľkí hráči. Radosť pozerať na tieto veľké mužstvá, či už z tribúny, alebo z lavičky. Je to dobrá škola aj pre trénera, veľa sa človek naučí do budúceho trénerského života. Takisto aj pre hráčov, ktorí si zmerali sily s tými najlepšími na svete. Verím, že tento výsledok pomôže aj slovenskej reprezentácii, sebavedomiu hráčov. Keď pristúpia k zápasu nad sto percent svojich možností, dá sa urobiť hocijaký výsledok - proti ktorémukoľvek súperovi.“
S Pavlom Nedvědom ste si kedysi zahrali v pražskej Sparte. Čo môžete povedať na jeho adresu?
„Trochu sme si zaspomínali... Pavel je fenomén českého i európskeho futbalu. Dosiahol skoro všetko. Vôbec sa nemení, je to absolútny profesionál, veľký hráč.“
Už za vašich spoločných čias v Sparte sa prejavoval jeho talent?
„Toho talentu nemal toľko, ako iní veľkí hráči. Bol však nesmierne húževnatý, zostával po tréningoch, venoval sa futbalu, a preto je zaslúžene tam, kde je.“
Hráči si v odvete oveľa viac dovolili proti hráčom súpera, než v prvom zápase. Nabádali ste ich?
Nabádam ich zakaždým, aby hrali vynikajúco. Raz to ide, niekedy nie. Motivácia - hrať proti Juventusu, v domácom prostredí, keď prídu ľudia, vás ženie dopredu. Bez ľudí sa nedá robiť futbal. Ukázalo sa, že vedia zatlieskať a povzbudiť, keď hráč na ihrisku nechá všetko. Verím, že sa to prenesie aj do reprezentácie. Verím slovenským hráčom, že sa to musí raz zlomiť. Pre mňa bolo ľahšie odísť do zahraničia, no vidím doma výzvu. Keď budeme stále plakať nad rozliatym mliekom, nikdy sa nikam nepohneme. Môže sa to zmeniť. Musia sa postaviť štadióny, musí sa ešte veľa urobiť. Ale pôjde to.“
Myslíte si, že ešte niekedy v budúcnosti zasadnete na lavičku petržalskej Artmedie?
„Myslím si, že už ťažko... Uvidíme, ako bude vyzerať budúcnosť Petržalky. Verím, že futbal tam zostane a niečo sa pre Petržalku vybuduje. Verím, že klub nezanikne a nájdu sa financie i ľudia, ktorí jej pomôžu. Bratislava je veľké mesto, hlavné mesto, podľa mňa unesie dve ligové mužstvá. Mali by existovať, aby bola nejaká konkurencia, hoci Slovan má pred sebou veľké plány. Skončila sa jedna etapa v mojom živote. Bola dlhá. Trvala trinásť a pol roka, s poldruharočným účinkovaním v Rusku. Veľké priateľstvo s Ivanom Kmotríkom, ktorý mi dal šancu. Samozrejme, práca nebola jednoduchá. Veľa som sa naučil, klub mi dal veľa. Chcem sa poďakovať všetkým v klube, lebo robili vynikajúcu robotu. Hrali sme Ligu majstrov, dvakrát sme sa stali majstrami, v utorok ste tu videli Juventus. Želal by som slovenskému futbalu, klubom, aby zažili v budúcnosti aspoň toľko, čo ja počas mojich rokov v Artmedii.“
Vaším nástupcom sa stal doterajší asistent Michal Hipp.
,,Artmedia má dobré mužstvo, je to zabehnutý stroj. Michal najlepšie riešenie. Pokračovanie v našej práci, ktorá fungovala naslepo. Želám mu úspech, pretože si ho zaslúži.“
