Anna Politkovská by mala 30. augusta 2008 presne 50 rokov. Keby ju nezastrelili pred jej domom v Moskve. Anička bola novinárskym symbolom tej predchádzajúcej kaukazskej vojny – čečenskej. A bola aj symbolom až hysterického zápasu za právo písať si slobodne aj to, čo sa nepáči tým hore.
Tak ako Magomed Jevlojev. Zastrelili ho v nedeľu, deň po nedožitých narodeninách Aničky na letisku v severokaukazskom Ingušsku. Jevlojev bol zakladateľom a majiteľom najslobodnejšej internetovej agentúry v ruskom severnom Kaukaze. Často ho upozorňovali, že ho to môže stáť krk. Bol príliš tvrdohlavý. Podobne ako Anička.
A vzápätí ďalšie smutné výročie – prepadnutie školy v severoosetskom Beslane. Symbolické a tragické súhry okolností. Byť vodcom s takými obrovskými právomocami, a teda i maximálnou zodpovednosťou, akým je Vladimir Putin, zaleziem niekam hlboko pod zem, kde sa budem kajať a spytovať si svedomie. Potom vyleziem, ospravedlním sa a nechám všetkých vrahov posadiť za mreže. I keby to boli moji priatelia, dôstojníci tajných služieb, alebo grázli z najvyšších politických kruhov. Lenže Putin meno Politkovská nedokáže ani vysloviť v hrôze, že sa mu na verejnosti nemiestne zdvihne žalúdok.
Jevlojeva v tichosti nenávidel za každé kritické slovo, o Beslane nerád počuje, lebo mamičky ho vinia zo smrti svojich detí. Okrem toho Putin cez víkend nemal čas. Zachraňoval v Ussurijskej rezervácii tigre. Šoféroval po tajge džíp, nechali ho vystreliť si zo zbrane na uspávanie zvierat a „skoliť“ tigricu. Dokonca ho nechali zmerať si ju od chvosta až po ňufák. Putin ju meral, keď tvrdo spala. Ťahať tigra za chvost v bdelom stave sa neodporúča.
