V lete sú to hlavne detektívky, ale raz príde na všetky žánre a formy. V knihe krátkych próz Franza Kafku Popis jedného zápasu je aj poviedka Dedinský učiteľ. V rozprávaní sa dozvieme, ako objavil starý dedinský učiteľ obrovského krta a vydal o tom popularizujúci spis pre náhodných návštevníkov dediny. Nebola okolo toho veľká publicita, spis upadol do zabudnutia, vedci sa pred objavom uzavreli za svoje vedecké poznatky a ignorovali ho. Jeden úradníček chtivý čohosi veľkého sa o to zaujal a začal učiteľovi pomáhať dostať sa hore. Učiteľ aj chcel, chcel aj úradník, ale s prekážkami, ktoré museli prekonávať, sa ich elán a viera otupili, a oni vec vzdali. Poviedku chápem, alebo vysvetľujem si ju, ako svedectvo o tom, že aj keď ľudia v niečo veľké uveria, dlho vo viere nevydržia, nezapadá to do ich všedného života. Pravda, umelecké podanie Kafkovej poviedky je veľkolepé.
Slovenský krt, Adam Krt, hrdina Kukučínovej Rysavej jalovice, takisto neurobil dieru do sveta, hoci poctivo chodí po chotári a hľadá stratené dobytča. Je v tom humor, ale aj triezvy obraz malého Slováčika, ktorého vie tak veľmi pomýliť tá nešťastná - akoby povedal môj dedko - slopanica. Teda ani náš krt sa neukázal ako veľký, hoci ako literárne dielo veľký je. Je však aj obrazom našej malosti.
V lete som čítal v jednej detektívke aj vetu: „Na strome zatrilkoval akýsi čierny vták“. „Ťaj!“ – počujem, ako sa mi z druhého sveta ozval básnik Andrej Plávka: „Autor musí poznať vtáka, či je to vrabec, drozd, červienka, lastovička.“ Plávka bol v literatúre, najmä v poézii, proti vtákovi, bol za presné pomenovanie, za znalosť reálií. Keď vták, tak musíme vedieť, ako sa volá, tak to žiada realistická literatúra. Takto mi veta z detektívky pripomenula pomaly zabúdaného básnika, ktorý po Bratislave chodil a videl všetko liptovskými očami. Mladých básnikov, bratislavských svetákov poúčal, ako sa píše, ako sa hovorí. A skúšal nás, vraj kde má krava uši, pred rohami alebo za rohami. Vysmieval sa nám, lebo sme často nevedeli.
Umenie je hľadanie veľkosti. Ach, staré dobré časy. Na našej krajine ležali cudzie vojská, ale kravy mali veci v poriadku.
