Téma: tréma

Pobiehajú, hryzú si nechty, krútia vlasy, šklbú obočie, nezmôžu na slovo - všetci strémovaní. Pred skúškami, pred vystúpením, pred veľkou poradou, čakajúc na pohovor. Raz za čas sa s ňou stretne takmer každý, ale sú povolania, kde sa s ňou treba popasovať

takmer každý deň. Ako sa prejavuje tréma u ľudí, ktorých vídame na televíznej obrazovke, aký "grif" používajú, aby sa jej zbavili?

Žmolká si prsty
Moderátorka televízie Markíza Jana Hospodárová sa priznáva, že trému má vždy. "Jej intenzita odkedy som začala moderovať vôbec neklesá," hovorí. Vždy si ju uvedomuje, "dodnes sa mi stáva, že mi úplne "uletí" úvod niektorého vysielania." Počas relácie jej strach opadáva, ale to vždy závisí aj od hostí. "Ak mám v štúdiu niekoho, koho si nesmierne vážim alebo ho obdivujem, tréma vzrastie, začnem veľmi rýchlo rozprávať, som nervózna, nemôžem sa upokojiť, žmolkám si prsty a počítam si ich," vysvetľuje, ako sa tréma prejavuje konkrétne u nej. Má však mechanizmus, ako ju zvládnuť. "Sústredím sa na detail. Na pozvaných hosťoch si nejaký nájdem a snažím sa myslieť len naň. Zaberá to."

Na všetko zabudnú
Predpokladá sa, že čím mladší človek, tým väčšia tréma. Nie vždy to však platí. Spievajúca "dvojka" Tweens, to sú dvojičky Veronika a Daniela Nízlové. Typicky ako dvojičky sa aj správajú: skáču si do reči, začne jedna - dopovie druhá, ale prvá súhlasne prikyvuje. Jedným dychom hovoria aj to, že "zo začiatku sme trému, samozrejme, mávali. Dnes je to lepšie. Aj keď v úvode vystúpenia niečo podobné tréme pocítime, počas vystúpenia všetko zlé opadne." Rovnako ju aj prežívajú. "Najprv nám srdiečko búši, ale keď začneme spievať a tancovať, prichádza uvoľnenie a dobrá nálada. To vlastne nie je tréma, je to rozrušenie." Dvojičky však okrem toho, že sú Tweens, sú aj školáčky. "Dobre ovládame látku, takže sme pokojné. Nemáme mať prečo v škole trému," tvrdia sebaisto a naraz obe. Ale predsa, ak ich náhodou prikvačí, "snažíme sa na všetko zabudnúť a predstavujeme si, že sme niekde, kde nie sú ľudia - napríklad, že spievame na brehu mora..."

Vysychá jej v hrdle
Dvojnásobný predpoklad má na zažívanie trémy herečka divadla Astorka Szidi Tóbiás. Na javisko vystupuje ako herečka, ale najnovšie aj ako speváčka. Na domovských divadelných doskách nedávno predstavila publiku svoj prvý sólový album. A nepopiera, že s trémou pri každom vystúpení bojuje. "Pokiaľ však neprekročí istú únosnú hranicu, je znesiteľná a dokonca potrebná. Najintenzívnejšie ju prežívam, keď s nejakým programom vystupujem prvýkrát - teda zväčša na premiére. Potom je však čoraz menšia a menšia..." Prejavy trémy sú u Szidi "samozrejme - aj fyzické. Vysychá mi v hrdle, trasú sa mi ruky, a som strašne napätá." Za čas svojho účinkovania však už našla spôsob, ako s trémou "vybabrať": "Jediným mojim receptom na potlačenie týchto pocitov je koncentrácia. Snažím sa zhlboka dýchať a myslím len na to, čo idem práve robiť."

Poskakuje
Jozef Nodžák alias Majster "N" nie je pred televíznymi kamerami žiaden začiatočník. Ani keď veľmi zaspomína, vraj si na trému nepamätá. "Tú skôr prežívam, keď nevysielame. Vtedy mám trému, kedy už vysielať budeme," vykrikuje bez rozmýšľania Majster "N", aj keď sa mu dá čokoľvek len ťažko veriť. Jeho podoba na televíznej obrazovke sa od tej osobnej totiž nelíši. "Prejavuje sa tak, že podskakujem," vzápätí informuje o svojej tréme, ktorú nezažíva asi preto, že "som bol vždy taký malý, že ma skoro nie je vidieť - a keď ma nevidieť, nemusím sa ani hanbiť, ani byť strémovaný. Nech sa hanbia tí, ktorých vidieť." Z týchto zrozumiteľných dôvodov nepotrebuje na trému žiadne lieky, "tie totiž ani nejestvujú - buď ju niekto má alebo nie." Priznáva však, že pri živom vysielaní relácie Objavy Majstra "N" isté divné pocity má. "Chodia tam piataci-šiestaci zo základných škôl a minule som zistil, že som medzi nimi najmenší."